Hellanodikovia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luppus (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
d preklepy
Riadok 10:
Do kompetencie hellanodikov nepatrilo rozhodovanie o obsahu hier a pravidiel jednotlivých disciplín. O športovej náplni hier, poradí pretekov a o ich pravidlách rozhodovala komisia tzv. ''nomofylakov'' (dozorcov nad zákonmi), podriadených élidskej vláde. Nomofylakovia mohli ale zmeny pravidiel jednotivých hier zaviesť len počas prípravného obdobia, do ich priebehu už nezasahovali. Medzi ich hlavné úlohy patrilo tiež inštruovanie hellanodikov, ako majú postupovať pri výkone svojej funkcie. Túto inštruktáž zaviedli pri 75. hrách v roku [[480 pred Kr.]] a trvala desať mesiacov. Počas tohto obdobia hellanodikovia bývali v olympijskej budove zvanej ''Hellanodikaión''.<ref name="Pausanias 6,24,3.">[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 6,24,3.</ref> Nomofylakovia sa pri výučbe mohli opierať len o nepísané zvyky (nomos - zákon ale aj zvyk), ktorých bolo mnoho a preto bola výučba hellanodikov taká dlhá. Hellanodikovia museli tieto pravidlá dokonale ovládať, aby mohli správne rozhodovať.<ref name="str. 117"/>
 
Funkcia hellanodikov bola pôvodne doživotná a dedičná. Po reforme v roku [[480 pred Kr.]] zaviedli ich voľbu a ich pôsobnosť obmedzili na jedny hry. Aj preto bola potrebnou ich inštruktáž. Kandidovať na túto funkciu mohli všetci élidski občania a aj dať náhrhnávrh na ich zvolenie. Proti rozhodnutiu hellanodikov sa pretekári mohli odvolať na najvyšší orgán olympijských hier, ktorým bola „''Rada Éliďanov"'', t. j. élidska vláda. Rada už nemala právo oficiálne výsledky a rozhodnutia zmeniť, ale mohla hellanodikov potrestať. Správ o odvolaniach športovcov sa zachovalo len niekoľko a okrem jediného prípadu z roku [[396 pred Kr.]], keď rada uložila hellanodikom peňažný trest, dopadli v neprospech odvolávateľov. Česnosť, nestrannosť a nepodplatiteľnosť hellanodikov bola starovekými autormi vysoko vyzdvyhovaná.<ref name="str. 117"/>
Medzi pomocníkov hellanodikov na hrách patrili ''alytarchovia'' (strážcovia poriadku), ktorí mali na starosti verejnú bezbečnosť a výkon uložených trestov. Keďže sa na pôdu Olympie nesmelo vstúpiť so zbraňou, ich zbor pozostával iba z ''mastigoforov'' (nosičov bičov) a ''rabdúchov'' (nosičov palíc). Za prehrešky tak mohli potrestať akéhokoľvek slobodného Gréka, zbičovaním alebo zbitím palicou čo sa považovalo za najväčšiu potupu a s výnimou Olympie sa to podľa práva nedovoľovalo. Hellanodokovia mali na hrách aj ''pomocných rozhodcov'', ktorí im asistovali. Ako ukázal čas hellanodikovia svoju funkciu zvládali veľmi dobre, bez nich by sa chod olympijských hier určite nezaobišiel.<ref name="str. 117"/> Touto úlohou boli na nemejských hrách poverení hodnostári, ktorí sa podľa vzoru z Olympie tiež volali hellanodikovia.<ref name="str. 134">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|isbn= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=134}}</ref>