Prétoriánska garda: Rozdiel medzi revíziami

'''Prétoriánska garda''' alebo '''prétoriáni''' ([[Latinčina|lat.]] ''Praetoriani'') boli elitnou skupinou [[Staroveký Rím|rímskych]] vojakov, ktorí zároveň vykonávali funkciu telesnej stráže [[Rímskyrímsky cisár (staroveký Rím)|rímskeho cisára]]. Vojaci mohli byť regrútovaní iba z radov Italov, občania z provincií neitalského pôvodu sa nemohli stať vojakmi Praetoriánskej gardy. Od tohto pravidla sa však neskôr upúšťalo, keďže pôsobenie a právomoci gardy sa rozširovali. <ref>Tacito, ''Annales'', IV, 5, 5.</ref><ref name="durrym">{{cite book | first=Marcel | last=Durry | title=Éloge Funèbre d'une Matrone Romaine (Laudatio Turiae). Texte établi, traduit et commenté. Pp. xcviii + 82.| year=1952 | publisher=Les Belles Lettres | isbn=2-251-01090-4 }}</ref> . Neskôr boli pretoriáni regrutovaní aj z úplne romanizovanýromanizovaných provincií, ako južná [[Galia]] a [[Hispania Baetica]]. V 2. stor.storočí boli medzi pretoriánov prijímaní aj muži z gréckych provincií [[Macedónia (historické územie)|Macedónia]] a [[Achája (historické územie)|Achája.]] Gardu zriadil cisár [[Augustus]]. Za cisára [[Tiberius (cisár, 1. storočie)|Tiberia]], jeho nasledovníka, dal prétoriánsky prefekt [[Seianis]] postaviť v [[Rím]]e pre túto gardu tábor, kde boli vojaci ubytovaní. Prétoriáni mali rôzne výhody. Ich plat bol o polovicu vyšší, než plat bežného legionára. Za vlády Augusta dostávali 750 denárov ročne, na konci prvého storočia sa to zvýšilo na 10001 000 (za vlády Claudia a Domitiana). V treťom storočí im Septimius Severus platil 15001 500 denárov a u Caracalla plat elitného prétoriána dosiahol 25002 500. Od cisárov taktiež často dostávali dary, napr. na nový rok, alebo po zvolení nového cisára. Po ukončení záväzku 16 (oproti 20 – 25 rokov u bežného legionára) dostali diplom (resp. akýsi certifikát o službe), pozemok a výslužné vo výške asi 50005 000 denárov.<ref>http://www.unrv.com/military/praetorian-guard.php</ref>

Medzi známych prefektov patrí [[Seianus]], ktorý mal záporný vplyv na cisára Tiberia a [[Cassius Chaerera]], ktorý zabil tyrana [[Caligula|Caligulu]]. Prétoriánska garda mala obrovský politický vplyv a často od nej závisela cisárova moc. Keď sa Prétoriáni odvrátili od [[Nero|Nera]], jeho režim padol. Po smrti cisára [[Commodus|Commoda]] v roku 192 Prétoriáni vyhlásili dražbu, v ktorej dražili cisársky trón, pričom ten kto najviac zaplatil mal získať titul cisára. Tá istá vec sa stala aj po Nerovej smrti, sto rokov pred pádom Commoda, keď si trón kúpil [[Galba]]. Nakoniec boj o trón vyhral [[Septimius Severus]], ktorý dal Prétoriánov rozpustiť a ich rady doplnil [[Panónia (rímska provincia)|Panónskymi]] legionármi a veteránmi, čím porušil pravidlá prijímania iba Rimanov, Italov a Grékov. Toto pravidlo sa v 3. storočí zrušilo. V tom storočí vládli de facto iba Prétoriáni a ich prefekti, ktorí dosadzovali a vraždili cisárov.

Prétoriánov v 4. storočí definitívne rozpustil cisár [[Konštantín Veľký|Konštantín]], pričom dal zbúrať aj ich tábor. Hodnosť Praefectus praetorio ostala ako spomienka na bývalú gardu v ríši pre vysokú štátnu civilnú funkciu aj naďalej, až bola za vlády cisára [[HérakleiosHéraklónas|Hérakleia]] začiatkom 7. storočia reorganizáciou úplne zrušená.<ref>Roger Collins, Visigothic Spain, 409 – 711 (2004 ed.). Wiley-Blackwell. ISBN 0-631-18185-7.</ref>