Rovas: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia
Vegbot (diskusia | príspevky)
→‎top: typo, replaced: 400-500 → 400 – 500, (podľa normy ISO 15924 oficiálne „''staromaďarské písmo alebo maďarské runy''” ) → (podľa normy ISO 15924 oficiálne „''staromaďarské písmo alebo maďarské runy''”), pred Kr. →…
Riadok 1:
{{bez zdroja}}
 
'''Rovas''' (podľa normy ISO 15924 oficiálne „''staromaďarské písmo alebo maďarské runy''” ) je písmo, ktorého vznik sa pripisuje [[Húni|Húnom]] a ktoré bolo prebraté a používané [[Maďari|Maďarmi]] v rannomranom stredoveku, v [[Transylvánia|Transylvánii]] medzi [[Sikuli (Rumunsko)|Sikulmi]] až do 17. storočia.
 
Rovás (čítať ako Rováš) znamená v maďarčine “rez”, “zárez”, “písmo”.
 
O pôvode a vzniku runového písma Rovas sa vo vedeckých kruhoch vytvorili tri hlavné teórie. Niektorí vedci tvrdia, že runové písmo pochádza od [[Turkovia|Turkov]], ďalší, že zo starého [[Minojská kultúra|minojského]] písma, a poslednou teóriou je, že runy dokonca pochádzajú až z doby [[Sumeri|Sumerov]] a [[Sumerské písmo|sumerského písma]], alebo starovekého [[Egypt]]a. Nech je ktorákoľvek z týchto teórií pravdivá, alebo nie, tak jedno je isté, že ho používali a prispôsobili si ho [[Húni]], čo dokazujú aj niektoré nálezy, cez ktorých sa toto písmo dostalo k [[Starí Maďari|Starým Maďarom]], ktorí prišli do Karpatskej kotliny zhruba 400- – 500 rokov po Húnoch, ktorí tu pravdepodobne písmo Rovas zanechali. Môžeme tu hovoriť o altajskej kontinuite (majú skýtsko-turecko-hunsko-avarsko-maďarský pôvod). S [[Runové písmo|nordickými runami]], na ktoré sa na prvý pohľad môže podobať v skutočnosti nemá nič spoločné. Po korunovácii [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] kráľom, štát oficiálne od Rovasu upustil, aj keď miestami sa používal ďalej. V roku 1598 písmo zaznamenal učenec János Telegdi. O Rovas alebo "starú maďarčinu" bol veľký záujem v nacionalistickom 19. storočí.
 
Existenciu húnskeho písma dokazujú rôzne húnske nápisy, ktoré boli objavené v oblasti jazera [[Bajkalské jazero|Bajkal]] a rieky [[Lena (rieka)|Lena]], v oblasti Janis a na území [[Mongolsko|Mongolska]] ako aj v pohorí [[Altaj]], v [[Kazachstan]]e, [[Kirgizstan]]e, [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotline]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Rakúsko|Rakúsku]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]].
 
Rétor Priskos píše o [[Attila (vodca)|Attilových listoch]], Ménander v 6. storočí sa zmieňuje o tom, že byzantský cisár dostal list písaný skýtskym písmom od tureckých vyslancov. Je to dôkaz, že runové písmo používali Húni ale aj iné národy. Najstaršou húnskou runovou pamiatkou je nápis na drevených tabuliach, ktoré sa našli v dvoch hrobkách na okraji púšte [[Gobi]]. Datujú sa do obdobia roku 2000 pred  Kr. V hroboch boli pozostatky [[Europoidná rasa|europoidných ľudí]] s blond vlasmi.
 
Ide o starú runovú formu [[Písmo|písma]], v ktorom každá jedna runa vyjadruje jedno písmeno (hlásku). Navyše obsahuje [[Ligatúra (písmo)|ligatúry]], ktoré vyjadrujú skupinu písmen alebo hlásiek. Samotné písmo malo 42 hlavných znakov a ešte niektoré znaky, ktoré mali vlastný význam. Tie sa volali ''capita dictionum''. Tieto však doteraz neboli všetky spoľahlivo rozlúštené. Píše sa sprava doľava. Jednotlivé slová sa oddeľujú medzerou alebo aj bodkou. Krátke samohlásky sa v minulosti nepísali. Výnimkou boli krátke samohlásky na konci slova. Dlhé samohlásky sa zaznačovali.