Kelvin: Rozdiel medzi revíziami

'''Kelvin''' je jednotka teploty, ktorá je založená na absolútnej stupnici. Je jednou zo siedmich základných jednotiek SI. Má značku K. Kelvinova stupnica je absolútna stupnica termodynamickej teploty, ktorá ako svoj začiatok používa absolútnu nulu, teplotu, pri ktorej sa podľa popisu klasickej termodynamiky zastaví všetok pohyb. Kelvin je definovaný ako 1/273,16 termodynamickej teploty trojného bodu vody (presne &nbsp; 0.,01&nbsp; °C alebo 32.,018&nbsp; °F)<ref name=res413>{{cite web |title=Resolution 4: Definition of the SI unit of thermodynamic temperature (kelvin) |work=Resolutions of the 13th CGPM |url=http://www.bipm.fr/en/CGPM/db/13/4/ |publisher=Bureau International des Poids et Mesures |year=1967 |accessdate=2008-02-06}}</ref>. Inými slovami, definícia hovorí, že trojný bod vody má presne 273,16 K.

Kelvinova stupnica je pomenovaná po inžinierovi a fyzikovi Glasgowskej univerzity Williamovi Lordovi Kelvinovi ( 1824 -  – 1907 ), ktorý písal o potrebe absolútnej tepelnej stupnice. Narozdiel od Fahrenheitových alebo Celziových stupňov, pri Kelvinoch sa slovo stupeň nepoužíva.

0K = −273.,15&nbsp; °C (−459.,67&nbsp; °F)

|[°C]&nbsp; =&nbsp; [K]&nbsp;−&nbsp;273. −273,15

|[K]&nbsp; =&nbsp; [°C]&nbsp; +&nbsp;273.,15

|[°F]&nbsp; =&nbsp; [K]&nbsp; ×&nbsp; ⁹⁄₅&nbsp;−&nbsp;459. −459,67

|[K]&nbsp; =&nbsp; ([°F]&nbsp; +&nbsp;459.59,67)&nbsp; ×&nbsp; ⁵⁄₉

|[°R]&nbsp; =&nbsp; [K]&nbsp; ×&nbsp; ⁹⁄₅

|[K]&nbsp; =&nbsp; [°R]&nbsp; ×&nbsp; ⁵⁄₉

| colspan="3" |Veľkosť jednotiek teploty: 1&nbsp; K = 1&nbsp; °C =&nbsp; ⁹⁄₅&nbsp; °F =&nbsp; ⁹⁄₅&nbsp; °R

V roku 1848 písal Lord Kelvin vo svojej práci , On an Absolute Thermometric Scale, o potrebe stupnice, kde by nekonečný chlad (absolútna nula) bola najnižším bodom stupnice, a ktorá by ako jednoku používala stupeň Celzia. Kelvin vypočítal, že absolútna nula bola rovná −273&nbsp; °C na teplomeroch v tej dobe<ref name=lordkelvin>{{cite journal |last=Lord Kelvin|first=William |title=On an Absolute Thermometric Scale |journal=Philosophical Magazine |date=October 1848 |url=http://zapatopi.net/kelvin/papers/on_an_absolute_thermometric_scale.html |accessdate=2008-02-06}}</ref>. Táto absolútna stupnica je dnes známa ako Kelvinova stupnica termodynamickej teploty. Kelvinova hodnota -273 záporná prevrátená hodnota 0,00366 -  – táto hodnota je všeobecne prijímaná hodnota koeficientu expanzie plynu pri zmene teploty o 1 stupeň.

Medzinárodný&nbsp; úrad pre&nbsp; váhy&nbsp; a&nbsp; miery (MUVM) sa v roku 2005 pustil do redifinície jednotiek, aj kelvinu, pomocou prísnejších pravidiel. Súčasná definícia z roku 2010 nie je dostatočná pre teploty pod 20K a nad 1300K.<ref name=nextdef>{{cite web |url=http://www.bipm.org/wg/CCT/TG-SI/Allowed/Documents/Report_to_CIPM_2.pdf |title=Report to the CIPM on the implications of changing the definition of the base unit kelvin |author=J. Fischer1|publisher=International Committee for Weights and Measures (CIPM) |date=2007-05-02 |accessdate=2010-02-23|display-authors=etal}}</ref> Komisia navrhla definíciu kelvinu ako teplotnej stupnice, pre ktorú je hodnota Boltzmannovej konštanty presne 1,3806505×10⁻²³&nbsp; J/K.<ref name="draft">{{cite web

Z vedeckého hľadiska by toto riešenie prepojilo teplotu so zbytkomzvyškom SI a znamenalo stabilnú definíciu, nezávislú od hocijakej látky. Z praktického pohľadu bude redifinícia nepovšimnutá, voda bude stále mrznúť pri 0&nbsp; °C (273.,15&nbsp; K / 32&nbsp; °F).<ref>{{cite web |url=http://www.bipm.org/wg/CCT/TG-SI/Allowed/Documents/Updating_the_definition_of_the_kelvin2.pdf |title=Updating the definition of the kelvin |publisher=International Bureau for Weights and Measures ([[BIPM]]) |accessdate=2010-02-23}}</ref>

Kelvin sa často používa na meranie farebnej teploty svetelných zdrojov. Farebná teplota je založená na princípe, že čierne teleso vyžaruje žiarenie , ktorého farba závisí na teplote žiariča. Čierne telesá s teplotou pod 4000K sú červené a tie s teplotou nad 7500K modré. Farebná teplota je dôležitá vo fotografii. V astronómii je na nej založená klasifikácia hviezd a ich pozícia v Hertzsprung-Reussellovom diagrame. Napríklad fotosféra Slnka má efektívnu teplotu 5778 K.