Zážihový motor s priamym vstrekom: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo, replaced: - →  –  (7), avšak → ale, ( malá veľkosť kvapiek, lúč nedosiahne studené steny ) → (malá veľkosť kvapiek, lúč nedosiahne studené steny), <sup>-1</sup> → <sup>−1</sup>, ==Referencie== → == Referencie ==, t.j…
Riadok 7:
V závislosti od zaťaženia, otáčok, teplotného stavu motora a ďalších parametrov pracuje zážihový motor s priamym v strekom v niektorom zo šiestich druhov prevádzky:<ref name=SMH>Hromádko J.,Hromádko J., Hönig V., Miler P.: ''Spalovací motory''. Grada Publishing a.s. 2011.</ref>
=== Prevádzka s vrstveným plnením ===
Táto prevádzka je vhodná pre oblasť nižších [[krútiaci moment|krútiacich momentov]] a nižších [[otáčky|otáčok]] (do 3. 000 min<sup>-1−1</sup>). Vstrekovací ventil vstrekne palivo len krátko pred zážihom, zmes sa preto nestihne premiešať. Motor pracuje celkovo s chudobnou zmesou λ > 1, ale v oblasti sviečky je zmes v zápalnom rozmedzí. Intenzívne sa využíva recirkulácia výfukových plynov z predošlých cyklov pre zníženie emisií [[oxidy dusíka|NO<sub>x</sub>]].
 
=== Prevádzka s vrstveným plnením a zahrievaním katalyzátora ===
Riadok 13:
=== Homogénna prevádzka ===
Pre vysoké otáčky a vysoké zaťaženie je potrebné získať zo zmesi maximum energie, čo sa dosiahne pri stechiometrickom zložení zmesi t. j. λ = 1 (vo výnimočných prípadoch motor spaľuje mierne bohatú zmes λ < 1). Takáto zmes je zápalná v celom objeme, preto nie je potrebné dbať na rozvrstvenie zmesi. Vstrekovanie prebieha už počas nasávacieho zdvihu, preto je čas na vytvorenie a rovnomerné rozloženie zmesi dostatočný. V tomto režime sa priebeh spaľovania a ďalšie charakteristiky ako [[spotreba paliva|spotreba]] a [[emisie dopravných prostriedkov|emisie]] len veľmi málo líšia od zážihového motora s [[Systém nepriameho vstrekovania paliva|nepriamym vstrekovaním]]. Režim je univerzálny, motor by v ňom mohol pracovať vo všetkých režimoch, avšakale tým by sa pripravil o výhody vyplývajúce z vrstveného plnenia.
 
=== Homogénna prevádzka s chudobnou zmesou ===
Riadok 19:
 
=== Homogénna prevádzka s vrstveným plnením ===
Ide o ďalší prechodový režim, ktorý naväzuje na ''homogénnu prevádzku s chudobnou zmesou''. Ak je celkové zloženie zmesi s λ > 2, palivo sa vstrekuje dvakrát. Prvý vstrek s podielom cca 25&nbsp; % dávky paliva na cyklus sa vstrekuje ešte počas nasávania a vytvára homogénnu zmes. Druhý vstrek so zvyškom paliva sa vstrekuje neskôr počas kompresie. Jeho úlohou je vytvoriť oblasť bohatšej, dobre zápalnej zmesi v okolí sviečky.
 
=== Homogénna prevádzka s ochranou pred detonačným spaľovaním ===
Riadok 26:
== Proces spaľovania ==
Aby sa dosiahol požadovaný priebeh a kvalita spaľovacieho procesu vo vrstvenej zmesi, je potrebné zosúladiť geometrický tvar spaľovacieho priestoru vrátane dna [[piest]]a, vzájomné umiestnenie [[vstrekovač]]a a [[zapaľovacia sviečka|zapaľovacej sviečky]], smer a rýchlosť prúdenia náplne a smer a tvar lúča paliva a správny okamih vstreku. Principiálne sú možné 2 prístupy k vedeniu spôsobu spaľovania:<ref name=SMH></ref>
# ''spaľovanie vedené lúčom'' -  – tento spôsob vyžaduje, aby bolo palivo vstrekované v blízkosti zapaľovacej sviečky a tu sa aj odparovalo
# ''spaľovanie vedené stenami'' -  – pri tomto spôsobe sa palivo vstrekuje do prúdu vzduchu, ktorý vhodným tvarovaním stien spaľovacieho priestoru privedie oblak pripravenej zmesi v správny okamih k zapaľovacej sviečke. Pri tomto spôsobe sa rozlišuje typ prúdenia v spaľovacom priestore:
#* ''vírové (swirl)'' -  – vzduch od sacieho ventilu prúdi turbulentne (rotačne) pozdĺž steny valca
#* ''valivé (tumble)'' -  – vzduch sa pohybuje valivým spôsobom zhora dole a v priehlbine piestu sa zatáča opäť nahor
 
== Konštrukčné koncepcie ==
Riadok 53:
 
=== Vlastnosti motorov s priamym vstrekom ===
Oba vyššie popísané spôsoby vstrekovania paliva majú bez použitia [[recirkulácia výfukových plynov|recirkulácie výfukových plynov]] rôzne úrovne [[oxidy dusíka|NO<sub>x</sub>]] a spotreby (NO<sub>x</sub> je vyššie, spotreba nižšia), preto je potrebné použiť optimálnu recirkuláciu výfukových plynov. Zníženie spotreby paliva je uvádzané v rozmedzí 20 -  – 30 % oproti klasickým spôsobom vstrekovania paliva. Spoločné problémy oboch riešení sú: používanie paliva s vhodnými vlastnosťami, nevyhnutnosť zariadení na spracovanie výfukových plynov, [[spoľahlivosť]], ohrievanie vstrekovačov, emisie [[nespálené uhľovodíky|CH<sub>x</sub>]] a [[dymivosť]].
 
Systémy využívajú kvalitatívnu reguláciu (zložením zmesi), napriek tomu je úplné odstránenie škrtiacej klapky limitované minimálnou [[teplota|teplotou]] výfukových plynov pre dobrú účinnosť [[katalyzátor (auto)|katalyzátora]], preto pri nízkych zaťaženiach zostane využité čiastočné škrtenie a recirkulácia výfukových plynov.<ref name=LITF>Taitt D.: Lotus into the future. (in) Engine technology international, November 1997, UIP UK & International Press UK, 1997.</ref>
 
=== Koncepcia OCP (Orbital Combustion Process) ===
Odlišným systémom priameho vstrekovania paliva benzínových motorov je systém OCP. Jeho činnosť spočíva v tom, že konvenčný vstrekovač vstrekuje presné množstvo paliva do komôrky, do ktorej vyúsťuje prúd vzduchu. Po ukončení vstreku a krátkej dobe na prípravu zmesi je atomizovaná zmes vstreknutá vzduchovým vstrekovačom do valca. Vstrekovač sa nachádza blízko pri sviečke, čo znamená, že ďalšia príprava zmesi vo valci už nie je nutná. V tomto prípade je možná dobrá kontrola pomeru λ v okolí sviečky v čase zážihu, čo zaisťuje dobrú stabilitu procesu. Celkový pomer λ môže byť až 7. Zníženie spotreby paliva oproti štandardnému viacbodovému vstrekovaniu sa uvádza podľa druhu testu v rozmedzí od 17 -  – 30 %.
<ref name=BD>Newmann R.: Being direct. (in) Engine technology international, November 1997, UIP UK & International Press UK, 1997.</ref>
Výhody tejto koncepcie sú zníženie emisií CH<sub>x</sub> ( malá veľkosť kvapiek, lúč nedosiahne studené steny ) a umožnenie až 40 % recirkulácie výfukových plynov alebo 80° [[prekrytie ventilov]].
 
== Vstrekovacie systémy pre priamy vstrek ==
Riadok 66:
 
=== 1. generácia vstrekovacích systémov ===
Prvá generácia vstrekovacích systémov využívala [[elektromagnetizmus|elektromagneticky]] ovládané vstrekovacie ventily. Vstrekovací tlak bol v rozmedzí 5 -  – 12 MPa. Riadiaci systém DI-Motronic (1. generácie) od spoločnosti [[Bosch]] bol uvedený na trh v roku 2000.
 
=== 2. generácia vstrekovacích systémov ===
Riadok 77:
* [[TFSI]]
 
== Referencie ==
{{reflist}}