Devätnáste storočie prinieslo postupnú konfrontáciu sveta islamu s dynamickým európskym [[Kapitalizmus|kapitalizmom]] a jeho pôvodným rysom - [[Kolonializmus|kolonializmom]]. Islamský politici a myslitelia sa behom európskych vojenských intervencií prvý krátprvýkrát stretli nielen s technicky vyspelými a triumfujúcim armádami "bezvereckého" nepriateľa, ale neskôr rovnako s hodnotami [[Demokracia|demokracie]], hospodárskymi metódami liberálneho kapitalizmu a tomu zodpovedajúcimi hodnotami politického mechanizmu - teda hodnotami, ktoré sa im Západ rozhodol vštiepiť. Islamský svet na európsky koloniálny impakt, na tento pokus o "kultúrnu globalizáciu", zareagoval rôznymi spôsobmi a s intenzitou zodpovedajúcou tradíciám a aktuálnym pomerom v tej ktorej jeho časti. Hlavným rysom bola reforma islamu, ktorá sa však nepokúšala o "pokrok", teda uplatnenie novej kvality, ale v retrospektíve, v idealizácii pôvodného pravzoru a pokusu o jeho návrat s využitím niektorých hodnôt a zručností Západu. Islamský reformizmus je čisto západný akademický názov pre široký prúd snažení o nápravu islamu návratom k ideálu pôvodnej obce veriacich. Mnohí bádatelia do nej zahŕňajú aj jednotlivé reformačné bojové hnutia 18.-20. stor. ([[fulbské džihády]] na [[Sahara|Sahare]], [[mahdistické povstanie]] v [[Sudán|Sudáne]], [[Wahhábizmus|wahhábovské hnutia]] na [[Arabský polostrov|Arabskom poloostrove]], [[Džihád|džihády]] a [[Hidžra|hidžry]] v moslimských oblastiach [[Indický subkontinent|indického subkontinentu]]). V užšom zmysle sa pod reformizmom rozumie heterogénne intelektuálne hnutie vznikajúce v druhej polovici 19. storočie ako reakcia na prudko sa rozvíjajúci politické a myšlienkové kontakty s [[Európa|Európou]].<ref>MENDEL, Miloš. S ''puškou a Koránem'', str. 45.</ref>
