|
Pôvodnú obec '''Košické Hámre''' zaplavili vody vodného diela [[Ružín]], časť jej pôvodného katastra je dnes súčasťou (miestnou časťou) obce [[Košická Belá]]. Obec bola známa hutníckou tradíciou a [[hámor|hámrami]], v súčasnosti slúži jej okolie na rekreačné účely.
Obec bola známa hutníckou tradíciou a [[hámor|hámrami]].
V súčasnosti slúži jej okolie na rekreačné účely.
{{Súradnice|48.829946|21.078472|type:city|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Zatopené obce na Slovensku]]
'''História obce'''
Názov obce je doložený z roku 1505 ako Malleum, z roku 1507 ako Maleum, z polovice 17. storočia ako Hamor; po maďarsky Kassahámor; po nemecky Hammer.
Obec bola administratívne začlenená pod Abovsko-turniansku župu; pred rokom 1960 pod okres Košice, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Košice-vidiek, kraj Východoslovenský.
Obec sa vyvinula z baníckej osady mesta Košice, v ktorej z roku 1505 je doložený hámor.
Z roku 1583 sa zachovalo vyúčtovanie tunajších úradníkov. V polovici 17. storočia bývalo v obci 9 gazdov a 11 želiarov. V roku 1693 hámor, železné bane a pivovar si prenajali Mentzel a Fay, mesto však ustanovili pre Hámor osobitného inšpektora a šafára a podriadilo mu aj inšpektora ružínskej železnice.
V roku 1772 mala obec 43 domácností, v roku 1828 mala 85 domov a 576 obyvateľov. V 18. storočí pálili aj vápno.
Za I. ČSR boli Košické Hámre podhorská obec, ktorej obyvatelia pracovali v miestnych zlievárňach.
Začiatky železiarstva v Košických Hámroch siahajú do stredoveku. Železiareň patrila pôvodne mestu Košice. V polovici 19. storočia ju odkúpil nemecký priemyselník Otakar Jacobs, ktorý postavil roku 1852 na mieste pôvodných pecí vysokú pec a hámor, aby pokryl potrebu surového železa i kujného materiálu svojej blízko situovanej železiarne v Matilda hute.
Košicko-hámorské železo bolo veľmi kvalitné. Surové železo bolo vhodné na zlievárenské účely, preto sa výroba postupne preorientovala na zlievarenstvo. Zlieváreň mala 19 budov a 260 robotníkov. Už v tých časoch si vedeli zahataním miestnych potokov vyrobiť elektráreň o hodnote 120 Voltov a elektrický prúd poháňal stroje v továrni. Zahatanie, resp. nádrže volali "frudel". Odlievalo sa priamo z vysokej pece, neskôr z kuplovej pece. V roku 1856 postavil majiteľ železiarne valcovaciu trať na sudové obruče.
V polovici päťdesiatych rokov 19. storočia predstavovala ročná kapacita železiarne 952 - 1120 ton surového železa. Z bohatého sortimentu liatinových odliatkov možno uviesť závažia, mažiare, kotly, kachľové súčiastky, stavebné odliatky. Košicko-hámorskú vysokú pec odstavili definitívne roku 1911, zlievareň pracovala ďalej.
V súvislosti s výstavbou vodného diela Ružín obec v roku 1966 zanikla.
Pekné spomienky rodákov na život v tejto zaniknutej obci sú zozbierané v útlej knižke : Irena Bencková : '''Košické Hámre - Fragmenty z dejín obce
Zdroj : e-obce.sk, geocaching.com
| 