Matej Hrebenda: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.244.210.134 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Syum90
Riadok 13:
'''Matej Hrebenda''' (* [[10. marec]] [[1796]], [[Rimavská Píla]] – † [[16. marec]] [[1880]], [[Hačava (Hnúšťa)|Hačava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] národný buditeľ a ľudový [[spisovateľ]].
 
Hrebenda ako kníhkupec rozširoval slovenské a [[Česko|čečeské]]<nowiki/>ske ......knihy.
 
== Životopis ==
[[Matej Hrebenda|Matej]] Hrebenda sa narodil v Rimavskej Píle kde bol jeho otec Samuel notárom. Jeho matka sa volala Alžbeta. Na jar [[1806]] zomrela a Matej sa stal polosirotou. Jeho otec mal mnoho chýb. Medzi najvýznamnejšiu patrí to, že nevydržal v žiadnom povolaní. Až do svojich 80 rokov žil zo žobrania. Preto nemohol robiť to, čo robili iní rodičia: vychovávať deti, vychovávať svojich troch synov.
 
Matej nemohol chodiť do školy, preto sa vzdelával sám. Zarábal si na svoje živobytie. Otec sa v roku [[1809]] oženil znova. Matej tak získal macochu. Odišiel z [[Liptov]]a. Jeho otec sa stal učiteľom v [[Gemer (župa)|Gemerskej stolici]]. Matej sa u neho zdržiaval ako [[mendík]].
 
Od narodenia mal zrakovú chybu. Veľmi rád čítal, no v noci čítať nemohol. Nevidel. Preto keď nevidel, počúval. Chodil od domu k domu a prosil ľudí, aby mu čítali. Do smrti im bol vďačný. Prechodil množstvo dedín. Prešiel 4, 5 dedín, aby poprosil ľudí.
 
Začal sa zaoberať poéziou. zaujaliZlákali ho [[verše]]. Už v 14 rokoch. V roku [[1814]] napísal prvé verše. Otec ich opísal na polhárku a každý dobrodinec získal čosi z nich.
 
Rok [[1825]] bol pre Mateja veľmi šťastný. Oženil sa so Zuzanou Gabajovou, dcérou krokavských pastierov. Žil s ňou 6 a pol roka. Rozhodol sa pre to, že začne zhromažďovať knihy. Z [[Krokava|Krokavy]] sa vrátil do [[Hačava|Hačavy]]. Rok po svadbe mu prišiel na svet syn, Šimon Matej. Neskôr sa mu narodila dcéra Juliana. Jeho žena zomrela v roku [[1831]]. Príčinou jej smrti bola [[cholera]]. Ostal vdovcom. Až o poldruha roka sa oženil. Zobral si za ženu Annu Choljavu. Obaja boli postihnutí a žobráci. Matej bol slepý a Anna chromá na nohy. Boli však šťastní, spokojní. Nechýbalo im absolútne nič. Až do roku 1834 bývali na „hospodách“. Neskôr si postavili chalúpku.