Leopold Mozart: Rozdiel medzi revíziami

Leopold Mozart sa narodil 14. novembra 1719 ako syn Johanna Georga Mozarta a jeho ženy Anny Marie v Augsburgu. Základné vzdelanie získal na Jezuitskom gymnáziu a lýceu. Podľa priania rodičov sa mal stať kňazom, ale po otcovej smrti v roku [[1737]] sa kňazstva vzdal a vstúpil na Salzburskú univerzitu, kde študoval [[Filozofia|filozofiu]] a práva[[Právna veda|právo]]. Zo začiatku študoval veľmi úspešne a už po prvom roku štúdia zložil bakalárske skúšky a získal verejnú pochvalu. Tvrdá školská disciplína kládla nemalé nároky na samostatného ducha a už v roku [[1739]] bol pre nevhodné správanie z univerzity vylúčený. Vstúpil do služieb [[Gróf|grófa]] Johanna Thurn-Valsassina a Taxis, a získal titul Kammerdiener. Grófovi tiež venoval svoj opus č. 1: 6 triových sonetov. Krátko potom skomponoval zbierku ''Nemecké pašie'' a niekoľko skladieb na [[Latinské písmo|latinské]] texty, čo sa stalo doporučením, aby v roku [[1743]] získal miesto štvrtého huslistu v orchestri Princa-arcibiskupa. Okrem toho sa stal učiteľom husľovej a organovej hry chrámového chlapčenského zboru. To mu zaistilo trvalý peňažný príjem a mohol sa konečne vo veku 28 rokov oženiť. Kariéra sľubne pokračovala. V roku [[1757]] bol menovaný dvorným skladateľom a v roku [[1763]] zástupcom kapelníka.

V roku Amadeovho narodenia vydal svoju preslávenú školu husľovej hry ''Versuch einer gründlichen Violinschule'', ktorá rázom učinila Leopolda známym po celej hudobnej [[Európa|Európe]]. Bol navrhnutý za člena prestížnej hudobnej spoločnosti Societät der Musikalischen Wissenschaften v [[Lipsko|Lipsku]]. V týchto rokoch bol Leopold Mozart na vrchole svojej tvorivej aktivity.

V priebehu 44 rokov slúžil Leopold piatim rôznym arcibiskupom. Žigmund Krištof gróf zo Schrattenbachu mal pre LeopoldoveLeopoldovo zaujatie synovým talentom pochopenie a umožňoval mu koncertné cesty po Európe. Situácia sa však výrazne zmenila v roku [[1772]], keď sa salzburským arcibiskupom stal gróf Jeroným Colloredo-Waldsee, ktorý síce tiež vášnivo miloval hudbu, ale bol celkom správneho názoru, že ak je Mozart zamestnancom arcibiskupského dvora, potom má slúžiť predovšetkým jemu. Odmietol naďalej tolerovať cestovanie v pracovnej dobe a naviac predpokladal, tiež celkom správne, že súčasťou týchto ciest je aj hľadanie výhodnejšieho postavenia pre otca i syna u iného dvora.

V roku [[1777]] arcibiskup nepovolil, aby Leopold sprevádzal svojho syna na koncertnom turné po [[Nemecko|Nemecku]] a [[Francúzsko|Francúzsku]], čo sa ukázalo byť možno osudovým krokom. Najprv sa Amadeus v [[Mannheim|Mannheime]] zamiloval do Aloysie Weberovej (sesternice skladateľa Carla Mariu von Webera). Otec to vnímal ako vážne ohrozenie synovej kariéry a donútil syna k urýchlenému odjazdu do Francúzska. V [[Paríž|Paríži]] však ochorela a zomrela Leopoldova manželka Anna Maria. Tu je začiatok roztržky medzi synom a otcom. Vinil syna zodpovedným za matkinu smrť, ale tímtým viac ho chcel k sebe pripútať. Roztržka bola dokonaná, keď Amadeus proti prianiu otca odišiel k dvoru do [[Viedeň|Viedne]] a oženil sa so sestrou svojej prvej lásky Constanzou Weberovou. Otec síce na poslednú chvíľu dal ku sňatku súhlas, ale obidvaja vedeli, že ide len o formalitu a ich vzťah sa citeľne ochladil.

K istému oživeniu došlo po návšteve Amadea a Constanze v Salzburgu v roku [[1783]] a takisto pri návšteve Leopolda vo Viedni na jar roku [[1785]]. Leopold prišiel do Viedne vo chvíli, keď Mozartova sláva vrcholila. Bol svedkom častých koncertných i operných úspechov syna a najviac naňho asi zapôsobila chvála, ktorou Amadea zahrnul najuznávanejší hudobník tej doby [[Joseph Haydn]]. V lete toho roku odišiel späť do Salzburgu a so svojím synom sa viackrát nestretol.

Historici, životopisci a psychológovia od tej doby rozmýšľajú, aké psychologické defekty mohol teoreticky spôsobiť tím, že často i manipulatívnymi metódami sa snažil dosiahnuť, a koniec koncov aj dosiahol, svojho vysneného cieľa. Muzikológovia sú oveľa zhovievavejší. LeopoldoveLeopoldovo vlastné dielo celkom zapadlo v tieni jeho syna. Aj napriek tomu je dodnes trvalou súčasťou koncertného repertoáru.