Normalizácia (ČSSR): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklep |
d preklep, čiarky |
||
Riadok 45:
Jedným z dôsledkom Husákovej politiky boli len minimálne zmeny vo vedení Česko-Slovenska počas nasledujúcich dvadsiatich rokov. Sám Husák ostal na čele strany až do roku [[1987]], keď bol vystriedaný [[Miloš Jakeš|Milošom Jakešom]] a od roku [[1975]] do konca roku [[1989]] bol aj
prezidentom ČSSR. Podobná situácia vládla aj na Slovensku, keď po krátkom období od januára do mája 1969, keď bol predsedom vlády „nespoľahlivý“ [[Štefan Sádovský]], bol predsedom vlády takmer 20 rokov [[Peter Colotka]] (do októbra 1988).
Od polovice 80. rokov neostalinistický česko-slovenský systém čelil čoraz väčšiemu vnútornému i vonkajšiemu tlaku. Ekonomická situácia krajiny sa v 80. rokoch začala zhoršovať a hospodárstvo nebolo schopné produkovať výrobky a služby, ktoré spoločnosť požadovala, aj kvôli vzrastajúcej súkromnej spotrebe. Tlak na zmenu zvnútra prichádzal na Slovensku najmä od náboženských aktivistov (napr. [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]]), v Česku prevažne z [[disident]]ských skupín, ako napr. [[Charta 77]] (napr. [[Václav Havel]], [[Jan Patočka]] a i.).
Významným vonkajším vplyvom, ktorý ovplyvnil ochabovanie normalizácie, bolo zvolenie [[Michail Gorbačov|Michaila Gorbačova]] za generálneho tajomníka ÚV KSSZ v roku 1985. Gorbačov začal zavádzať reformy, ktoré sa v mnohom podobali Dubčekovým reformám spred dvadsiatich rokov – politika ''glasnosti'' a prestavba (''perestrojka'') v konečnom dôsledku urýchlili zmeny, ktoré v Česko-Slovensku vyvrcholili koncom roka [[1989]] [[Nežná revolúcia|Nežnou revolúciou]].
== Odboj proti normalizácii ==
Riadok 58:
V roku 1977 skupina osobností vytvorila združenie [[Charta 77]]. Jej základný manifest, ''[[Prehlásenie Charty 77]]'', podpísali v nasledujúcich mesiacoch a rokoch stovky významných i bežných ľudí. Veľká väčšina z nich bola následne perzekvovaná, mnohí boli prepustení zo zamestnania, niektorí boli donútení k [[emigrácia|emigrácii]].
Významný podiel na aktivácii [[disent]]u mali informácie šírené najmä česko-slovenskými emigrantmi pôsobiacimi v zahraničných rozhlasových staniciach ako [[Slobodná Európa]], [[Hlas Ameriky]], [[British Broadcasting Corporation|BBC]] a [[vatikán]]sky rozhlas. Štát síce rušil ich vysielanie tzv. rušičkami, ale jeho finančné
Ako [[samizdat]] vychádzali v Česko-Slovensku, prípadne boli dovážané zo zahraničia, knihy a tlačoviny, ktoré kvôli cenzúre nemohli byť šírené oficiálne. Mnohé výtlačky
== Referencie ==
| |||