Etika: Rozdiel medzi revíziami

Povedané konkrétnejšie, čeliac vyššie opísanej morálnej otázke sa bude etika cnosti pýtať či je takéto konanie v súlade s konaním osôb, ktoré majú [[Adekvátnosť|adekvátne]] rozvinutý morálny charakter – teda nadobudli [[Cnosť|morálne cnosti]] (morálne žiaduce charakterové črty). Deontologická etika sa na tento problém pozrie cez otázku, či je takéto konanie výrazom dodržiavania [[morálny princíp|morálnych princípov]] (povinností), resp. v súlade s nimi alebo ich porušením a konzekvencializmus bude skúmať či sú morálne dôsledky príslušného konania dobré alebo zlé (z hľadiska toho, čo sa považuje za dobro/zlo). Na základe toho, ako budú tieto otázky zodpovedané potom dostaneme morálne hodnotenie každej z troch pozícií v príslušnej morálnej otázke. Samotný fakt, že každá z troch typov normatívnej etiky kladie hlavný dôraz na odlišný aspekt ľudského konania nevylučuje možnosť, aby sa vo svojich odpovediach (morálnom hodnotení) často zhodovali (napr. v otázke upaľovania vdov spolu s nebohým manželom). Samozrejme však bude veľa prípadov, keď sa zhodovať nebudú – a práve tieto sú predmetom dôležitých diskusií a sporov ich stúpencov.

 

Iným typom etického skúmania, ktoré sa z hľadiska abstraktnosti nachádza mimo či za agendou normatívnej etiky je [[metaetika]]. Táto sa venuje dôležitým otázkam etiky, tým, že sa pýta na otázky povahy, významu a statusu morálnych tvrdení (súdov). Metaetika nemá ambíciu zdôvodňovať jednotlivé morálne normy, ktoré nás usmerňujú alebo by nás mali usmerňovať v našom konaní. Inými slovami, venuje sa analýze jazyka morálky, ktorý skúma z hľadiska logického vyplývania morálneho usudzovania a významu morálnych tvrdení, teda metódami [[Logická analýza|logickej]], [[Lingvistická analýza|lingvistickej]] a [[sémantická analýza|sémantickej analýzy]] jazyka morálky. V tomto zmysle formuluje zásadné závery pre predmet etiky a jej povahu ako vedeckého skúmania. Napríklad, ide o to, že kladie otázku či možno považovať morálne tvrdenia za pravdivé a nepravdivé alebo sú čírim výrazom našich neracionálnych schopností: výrazom našich [[Emócia|emócií]], resp. projekciou našich túžob do sveta, kde sa na [[morálny subjekt|morálnych subjektoch]] nezávislé morálne skutočnosti vôbec nenachádzajú.