Marduk sa spomína vo veľa textoch ([[Mýtus o Errovi]], [[Ludlul bél nímeki]]), v niektorých ako stvoriteľ sveta, ľudí a podobne. Väčšina týchto textov je odvodená zo starších textov a Marduk len prevzal funkciu niektorého staršieho boha.
'''[[Enúma eliš''']] ("Pieseň o stvorení sveta") je najvýznamnejší literárny text o Mardukovi. Vznikol asi niekedy na konci obdobia [[Kasiti|Kasitov]] alebo v čase rozkvetu obdobia [[Isin (Mezopotámia)|Isin]] II, teda asi v 12. storočí pred Kr. Cieľom textu je opísať a zdôvodniť vzostup Marduka na post najvyššieho boha a šíriť jeho slávu v kraji. Text opisuje [[Svet|stvorenie sveta]]. Keď ostatní bohovia zlyhali a len Mardukovi sa podarilo poraziť [[Tiamat]], uznali ostatní bohovia jeho najvyššie postavenie. Marduk je tu zvolený do čela mladej generácie bohov. Potom stvoril a usporiadal kozmos a svet (ľudí ale vraj stvoril Enki na Mardukovu iniciatívu). Bohovia Mardukovi postavili Babylon a v ňom chrám [[Esagil]]. Na záver textu ho bohovia ospevujú 50 menami (epitetami). Číslo 50 dokazuje, že získal postavenie Enlila.
