Islam: Rozdiel medzi revíziami

'''Islam''' (alebo nespisovne, ale často{{#tag:ref|Kodifikovaný tvar je iba islam ([http://slovnik.juls.savba.sk/?w=islam&s=exact&c=Ka38&d=kssj4&ie=utf-8&oe=utf-8# KSSJ]), ale v odborných textoch sa vyskytuje aj tvar islám, ktorý sa viac podobá pôvodnej arabskej výslovnosti.|group=pozn}} '''islám''', iné (zriedkavé) názvy: '''moslimstvo''', '''mohamedánstvo''', '''musulmanstvo'''<ref>islam. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''.</ref>, '''mohamedanizmus'''<ref>''Synonymický slovník slovenčiny'', 2004. [http://slovnik.juls.savba.sk/?w=mohamedanizmus&s=exact&c=lb2d&d=sss&ie=utf-8&oe=utf-8# dostupné online]</ref>; {{ara|{{ar|الإسلام}}|al-islám}} – odovzdanie sa alebo podriadenie sa do vôle boha [[Alah|Alaha]], podstatné meno slovesné od arabského slovesa ''aslama'' - podrobiť sa, odovzdať sa [[Boh|Bohu]], dosiahnuť stav mieru)<ref>HORYNA, Břetislav a Helena PAVLINCOVÁ (eds.). ''Judaismus, křesťanství, islám''. Vyd. 2., podstatně přeprac. a rozš. Olomouc: Nakladatelství Olomouc, 2003, Heslo islám, str, 564-567.</ref>) je [[Monoteizmus|monoteistické]], univerzálne, [[abrahámovské náboženstvo]], založené na učení [[Prorok|proroka]] [[Mohamed|Mohameda]], ktoré vyznáva viac ako 1,5 miliardy ľudí.<ref>Major Religions of the World Ranked by Number of Adherents. [online]. [s.a.]. Adherents.com. [cit: 2016-14-06]. Dostupné na internete: [http://www.adherents.com/Religions_By_Adherents.html#Islam <http://www.adherents.com/Religions_By_Adherents.html#Islam]>.

</ref> Vyznávači islamu ([[Moslim|moslimovia]]) pokladajú svoje [[náboženstvo]] za prirodzenú monoteistickú [[Viera|vieru]] a poriadok daný [[Boh|Bohom]] už prvému človeku, [[Adam a Eva|Adamovi]]. Moslimovia veria, že túto [[Božia vôľa|Božiu vôľu]] zvestovali ľuďom proroci avšak až do vystúpenia posledného a najväčšieho z nich - Mohameda - zostávala úroveň poznania nízka, a túto dobu preto označujú za vek džáhilíje, "nevedomosti". S Mohamedom spojujú triumfálny nástup dovŕšeného islamu, zatiaľčo [[historická veda]] až tu, na počiatku [[7. storočie|7. stor]]., zaznamenáva jeho vznik ako nového náboženstva.<ref>KROPÁČEK, Luboš. ''Duchovní cesty islámu,'' str. 9.</ref> Základná pradigma kladie dôraz na pevný životný poriadok, vyjadrený jasne formulovanými predstavami o svete a človeku v ňom a záväzným systémom právnych vzťahov k Bohu a noriem interakcie v spoločnosti (šaría). Pepožičiava relatívne zhodné rysy spoločnostiam, kde pôsobí ako väčšinové náboženstvo, ale aj v rámci menšinových komunít.<ref>MENDEL, Miloš. S ''puškou a Koránem'', str. 80-81.</ref>