Walter Scott: Rozdiel medzi revíziami

[[Sir]] '''Walter Scott''', 1. Baronet (* [[15. august|15. augusta]] [[1771]], [[Edinburgh]] {{--}}† [[21. september|21. septembra]] [[1832]], [[Abbotsford]]) bol škótsky [[básnik]], [[prozaik]], románopisec a zberateľ škótskych balád, predstaviteľ [[Romantizmus|romantizmu]]. Je považovaný za zakladateľa historického románu. Jeho historické romány sú považované za jedny z najvýznamnejších anglických vôbec, pretože ovplyvnili tvorbu niekoľkých generácií a boli veľmi populárne.

Pochádzal z právnickej rodiny. V mladosti ochorel [[Detská obrna|detskou obrnou]] a ochrnul na jednu nohu. Detstvo prežil u svojho dedka na [[Škótskoškótsko]]-[[Anglicko|anglickomanglicko]]m pomedzí, kde si veľmi obľúbil [[Rozprávka|rozprávky]] a [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]]. V roku [[1792]] absolvoval [[Objektívne právo|právo]] na [[University of Edinburgh|Edinburghu univerzite]], stal sa [[Právnik|právnikomprávnik]]om a v rokoch [[1806]]-[[1830]] bol úradníkom najvyššieho [[Súd|súdu]] v [[Edinburgh|Edinburghu]]u. Roku 1812 sa spriatelil s anglickým básnikom [[George Gordon Byron|Georgeom Gordonom Byronom]], ktorý svojím revolučným [[Romantizmus|romantizmom]] do istej miery ovplyvnil jeho tvorbu.

Začínal ako [[Romantizmus|romantický]] básnik. Už jeho kniha z roku [[1805]] ''Pieseň posledného škótskeho barda'' (The Lay of the Last Minstrel) sa stala bestsellerom (za 4 roky sa predalo 21  000 výtlačkov). Vrcholom jeho básnickej tvorby je ''Jazerná panna'' (The Lady of the Lake) z roku [[1810]], v ktorej sa panovník zamiluje do škótskej horalky.

V roku [[1814]] vydal anonymne dielo ''Waverley alebo Pred šesťdesiatimi rokmi'' (Waverley, or Tis Sixty Years Since), v ktorom sa hlavný hrdina postaví na stranu škótskych horalov, ktorí zosnovajú povstanie proti kráľovi. Obrovský úspech diela povzbudil Scotta na písanie ďalších historických [[Román|románovromán]]ov. V krátkom čase vydáva diela ''Guy Mannering'' (1815), ''Starožitník'' (1816), ''Rob Roy'' (1817), ''[[Ivanhoe]]'' (1819) a tri série románov , ktorým dal súhrnný názov ''Príbehy môjho domáceho'' (Tales of My Landlord). Prvá séria obsahuje napr. Románromán ''Čierny trpaslík'' (1816) a ''Starí smrteľníci'' (1816), druhá potom vrcholný Scottov román ''Srdce Edinburghu'' (1818) a v tretej sú zase romány ''Povesť o Montrose'' (1819) a ''Nevesta z Lammermoor'' (1819). Ku koncu života sa tvorba Walter Scotta vyznačovala klesajúcou umeleckou úrovňou. Napriek tomu aj v tejto dobe napísal skvelé [[Román|rományromán]]y ako je napr. ''Talizman'' (1825) alebo ''Kráska z Perthu'' (1828).

Svojim zmýšľaním bol [[Konzervativizmus|konzervatívec]], ktorý cez silné vplyvy [[Romantizmus|romantizmu]] realisticky líčil veľké historické hnutia a krízy [[Feudalizmus|feudálneho]] [[Stredovek|stredovekustredovek]]u a svojím dielom ovplyvnil celý literárny svet prvej polovice [[19. storočie|19. storočia]].

* ''[[Waverley]]'' ([[1814]]), autorova [[Román|románováromán]]ová prvotina, ktorá zachytáva povstanie v [[Škótsko|Škótsku]] v roku [[1745]]. Dielo má už typické črty autorovej tvorby: dokonalé zachytenie doby, verné zachytenie historických skutočností a napínavo rozvíjaný dej

* ''Guy Mannering'' ([[1815]])

* ''Starí smrteľníci'' ([[1816]], ''Old Mortality'')

* ''Čierny trpaslík'' ([[1816]], ''The Black Dwarf'')

* ''Starožitník'' ([[1816]], ''The Antiquary'')

* ''Rob Roy'' ([[1817]]), [[román]] zachytávajúci život jedného zo [[Škótsko|škótskych]] národných hrdinov, vodcu [[Škótsko|škótskych]] horalov Roberta Roya, bojujúceho proti [[Angličania|Angličanom]] na začiatku [[18. storočie|18. storočia]]

* ''Srdce Edinburghu'' ([[1818]], ''The Heart of Midlothian''), vrcholný autorov [[román]], ktorého dej sa odohráva v rokoch 1736-1751 a líči dojemný príbeh dvoch sestier, z ktorých mladšia je odsúdená na smrť a staršia jej svojou obetavosťou vyprosí u [[Londýn|londýnskeholondýn]]skeho súdneho dvora milosť

* ''Povesť o Montrose'' ([[1819]], ''A legiend of Montrose''), [[román]], ktorého dej sa odohráva v [[Škótsko|Škótsku]] v roku [[1644]] za občianskej vojny. Ústredným motívom tohto [[Román|románuromán]]u je reakčne monarchistické povstaniapovstanie [[Škótsko|škótskych]] horalov, ktoré podľa autorovho názoru bolo už vopred odsúdené na neúspech pre neorganizovanosť a rodové nepriateľstvo

* ''Kláštor'' ([[1820]], ''The Monastery'').

* ''Kenilworth'' ([[1821]]), román odohrávajúci sa "v časoch starého, veselého Anglicka" za panovania kráľovnej [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbety I.]] pôsobí živou kresbou prostredia a dejom plným dobrodružstva a napätia

* ''Quentin Durward'' ([[1823]]), historický [[román]] odohrávajúce sa vo [[Francúzsko|Francúzsku]] v čase vlády [[Ľudovít XI.|Ľudovíta XI.]] a osou jeho deja je súperenie Ľudovíta XI. s [[Burgundské vojvodstvo|burgundským]] [[Vojvoda|vojvodom]] [[Karol (Burgundsko)|Karolom Smelým]]. Podľa románu napísal rokaroku [[1888]] [[Belgicko|belgický]] [[skladateľ]] [[François-Auguste Gevaert]] rovnomennourovnomennú [[Opera|operu]]

* ''TalismanTalizman'' ([[1825]], ''The Talisman''), [[román]] odohrávajúceodohrávajúci sa v [[Sýria|Sýrii]] a [[Palestína (územie)|Palestíne]] počas [[Križiacka výprava|tretej krížovej výpravy]] ( 1189-1192), ktorú viedol [[Anglicko|anglický]] [[Panovník|kráľ]] [[Richard I. (Anglicko)|Richard I.]]

* ''ChirurgoviaChirurgova dcéra'' ([[1827]], ''The Surgeon 's Daughter'')

{{Projekt|commonscat=Walter Scott}}