Londýnske metro: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Marián 2 (diskusia | príspevky)
päť
Riadok 9:
== Dejiny ==
[[Súbor:Constructing the Metropolitan Railway.png|thumb|left|Budovanie Metropolitan Railway. V pozadí je vidno stanicu King's Cross.]]
Začiatok budovaniebudovania železníc vo Veľkej Británii sa datuje na začiatok 19. storočia. V roku [[1854]] bolo na okraji centra mesta postavených dovedna šesť železničných terminálov: [[London Bridge (železničná stanica)|London Bridge]], [[Euston (železničná stanica)|Euston]], [[Paddington (železničná stanica)|Paddington]], [[King’s Cross (železničná stanica)|King's Cross]], [[Bishopsgate (železničná stanica)|Bishopsgate]] a [[Waterloo (železničná stanica)|Waterloo]]. Jediná stanica, [[Fenchurch Street (železničná stanica)|Fenchurch Street]], sa nachádzala priamo v [[City of London]]. V tomto období nastal veľký nárast dopravy, keďže cestujúci prichádzajúci do mesta vlakom sa ďalej presúvali po cestách do svojej destinácie v centre mesta. Prvý návrh prepojiť City of London a železničné terminály podzemnou železnicou sa objavil v 30. rokoch, ale s touto ideou sa začalo vážne zaoberať až v 50. rokoch.
 
=== Prvé kroky podzemnej dráhy ===
Prvé vlaky začali premávať [[10. január]]a [[1863]] na [[Metropolitan Railway]] (Metropolitná železnica) medzi stanicami [[Paddington (stanica metra)|Paddington]] a [[Farringdon (stanica metra)|Farringdon]], ktorej väčšia časťktorá je dnes súčasťou [[Hammersmith & City Line]].<ref name="TfL:History">{{cite web|url=http://www.tfl.gov.uk/corporate/modesoftransport/londonunderground/1604.aspx |title=History |accessdate= 13. decembra 2010 |publisher= Transport for London}} {{eng icon}}</ref>a [[Circle Line]]. V prvý deň prevádzky prepravila dráha 40 000 cestujúcich a vlaky jazdili v intervaloch 1015 minút. O necelé dve dekády, v roku [[1880]], prepravilo londýnske metro už 40 miliónov pasažierov ročne. Postupne sa začalo s budovaním ďalších trás a v roku [[1884]] bola dokončená [[Circle Line]].
 
Vtedajšie vlaky jazdili na parný pohon, čo vyžadovalo existenciu dômyselného systému ventilácie. S nastupujúcou elektrifikáciou železníc sa mohla dráha umiestniť hlbšie do podzemia (tzv. „deep level lines“) oproti pôvodným podpovrchovým linkám. Prvá takáto trasa – [[City & South London Railway]], dnes súčasť trasy [[Northern Line]] bola uvedená do prevádzky v roku [[1890]].