Verzia z 17:55, 23. november 2015 upraviť Zajano (diskusia \| príspevky) S právom rollback 40 868 editací d gramatika ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:29, 7. október 2016 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací typo, replaced: niektore → niektoré, vo vnútri → vnútri, je treba → treba Ďalšia úprava →
Riadok 26: Podstatou proporčných volebných systémov je rovnováha medzi získanými hlasmi a získanými mandátmi. Teoretickým cieľom proporčných volebných systémov teda je, aby sa percentuálny počet hlasov rovnal percentuálnemu počtu mandátov. V praxi je však tento cieľ nerealizovateľný. Proporčné volebné systémy majú niekoľko spoločných charakteristík. Vždy sa konajú vo viac mandátových volebných obvodoch. Pre určenie výsledkov nestačí prosté prepočítanie hlasov, ale niekedy je nutné použiť náročné matematické metódy prepočtov hlasov. Pri voľbách s využitím systému pomerného zastúpenia získavajú kandidujúce politické strany, koalície či hnutia mandáty podľa toho, aký bol pomer medzi nimi získanými hlasmi. Volič spolurozhoduje nielen o zvolení jedného kandidáta, ale v relatívne veľkých viac mandátových volebných obvodoch o osudoch niekoľkých mandátov za daný volebný obvod. Použitie systému pomerného zastúpenia je spravidla spojené s tzv. hlasovaním nie o individuálnych kandidátoch, ale o skupinách kandidátov. V systéme pomerného zastúpenia možno rozlišovať tri druhy kandidátnych listín, a to podľa kritéria, aké má právo volič zasahovať do štruktúry tejto listiny: • '''prísne viazaná kandidátna listina''': volič nesmie nijak s listinou manipulovať – nesmie škrtať kandidátov, nesmie meniť poradie kandidátov. Tento typ listiny sa využíval v Československu v 1. a 3. republike. Snáď najostrejšie poňatie tejto kandidátnej listiny predstavujú voľby, v nich sa hlasuje len o straníckych listinách bez mien kandidátov, ako v [[Izrael]]i. Riadok 49: Pri '''navrstvujúcom zmiešanom volebnom systéme''' existujú vedľa seba dva druhy volebných obvodov, väčšinový a proporčný, a dva typy volebných systémov, ktoré sa ale súčasne používajú na celom území štátu a štát nie je rozdelený na časti ako v prípade koexistenčného zmiešaného volebného systému. Volič má dva hlasy, jedným volí proporčne a druhým väčšinovo, prostou alebo absolútnou väčšinou v dvojkolovej variante. Navrstvujúci zmiešaný volebný systém je dnes najrozšírenejším zmiešaným volebným systémom a možno ho nájsť, napríklad v Japonsku, Rusku, Litve, Južnej Kórei. '''Fúzny zmiešaný volebný systém''' kombinuje dva typy volebných systémov, proporčný a väčšinový, nie však na celoštátnej úrovni, ale vo vnútri každého volebného obvodu. V rámci volebných obvodov sú teda niektoré mandáty volené väčšinovo, prostou alebo absolútnou väčšinou v dvojkolovej variante, a niektoré mandáty volené proporčne. Fúzny volebný systém je veľmi vzácny a používa sa len vo francúzskych komunálnych voľbách, a to len vo väčších mestách. Riadok 64: # jednokolový väčšinový systém podnecuje vznik systému dvoch hlavných nezávislých strán, medzi nimi dochádza k výmene moci. V súvislosti s väčšinovým systémom je treba hovoriť o systéme dvoch hlavných politických strán. Tendencia k redukcii počtu strán pri väčšinovom systéme existuje a vyplýva z toho, že občania majú snahu voliť pravdepodobného víťaza sporu „buď alebo“. Voliči vedia, že platia len tie hlasy, ktoré sú odovzdané víťaznej strane. Volič je vedený túhou neodovzdať hlas zbytočne a želá si efektívne sa podieľať na výbere reprezentantov. Takýto výber nemusí byť daný súhlasom s programom vybranej strany, ale môže viesť k tzv. straníckemu hlasovaniu, kedy volič odovzdáva svoj hlas nie tej strane, ktorá skutočne odpovedá jeho preferenciám, ale vyberá menšie zlo medzi dvoma pre neho málo prijateľnými hlavnými stranami. Preto vo väčšinovom systéme majú politické strany a hnutia tendenciu vytvárať pevnejšie predvolebné koalície, aby získali nádej byť súčasťou politickej reprezentácie. Napríklad v roku 1929 britská Liberálna strana získala 23,4 percenta všetkých hlasov, ale vzhľadom na väčšinový systém s princípom absolútnej väčšiny získala menej než 10 percent mandátov – v ďalších voľbách liberálov volilo len sedem percent voličov. Takto môže väčšinový systém dostať podobu i nepriameho potlačovania menšinového názoru. Obdobne však pôsobí i stanovenie povinného kvóra v systému pomerného zastúpenia. Výhodou väčšinového volebného systému je jeho jednoduchosť – kandidát, ktorý dostane najviac hlasov je zvolený. Tento systém uprednostňuje účelnosť pred spravodlivosťou vzhľadom na to, že jeho prostredníctvom sa ľahšie dosiahne parlamentnej a vládnej stability. Nevýhody: výsledok je často nespravodlivý a najviac sa táto nespravodlivosť odzrkadlí vo voľbách na výsledku malých stranách a strán s geograficky rovnomerne rozloženou podporou.

Volebný systém: Rozdiel medzi revíziami