Gorazd Zvonický: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 347 bajtov ,  pred 4 rokmi
aktualizácia
d (→‎Literatúra: preklepy)
(aktualizácia)
Gorazd Zvonický sa dožil pádu komunizmu. Po dlhých rokoch exilu mohol navštíviť rodné [[Slovensko]], čo pre neho znamenalo obrovskú satisfakciu. Zomrel v [[Rím]]e a bol pochovaný v slovenskej hrobke na cintoríne Prima Porta na Via Flaminia. [[29. jún]]a [[1996]] boli jeho telesné pozostatky prenesené na [[Národný cintorín v Martine]].
 
Pri príležitosti stého výročia jeho narodenia vyšla životopisná kniha '''Zvuk Zvonov - Gorazd Zvonický''', od jeho žiaka Zlatka Kubanoviča.
== Ocenenia ==
Za služby talianskej kultúre mu [[29. jún]]a [[1993]] udelil [[prezident]] [[Taliansko|Talianskej republiky]] vysoké štátne vyznamenanie ''Rytiersky rád Za zásluhy o Taliansku republiku''. Za šírenie mariánskej úcty dostal ocenenie v podobe členstva v inštitúcii ''Academia Mariana'' v [[Rím]]e.
* KUBANOVIČ, Zlatko: ''Zvonického pôsobenie na Slovenskom gymnáziu v Ríme.'' In: ''Don Bosco dnes'', roč. XLIV (2013), č. 5, s. 28–29. [http://www.saleziani.sk/images/pdf/SLK_DonBoscoDnes_2013_05.pdf]
* KUBANOVIČ, Zlatko: ''Cez poéziu sa snažil zachytiť ľudí.'' In: ''Don Bosco dnes'', roč. XLIV (2013), č. 6, s. 28–29.[http://www.saleziani.sk/images/pdf/SLK_DonBoscoDnes_2013_06.pdf]
 
== Životopisný film ==
Pri príležitosti stého výročia jeho narodenia vyšiel životopisný film '''Gorazd Zvonický znám/neznámy''' (22 minútový), režírovaný Borisom Voroňákom.
 
 
184

úprav