Necpaly (okres Martin): Rozdiel medzi revíziami

Prvá nepriama písomná zmienka o Necpaloch je z roku 1269, keď sa spomínáspomína Pavol z Necpál (''Paulus de Nazpal''), ktorý bol jedným zo splnomocnencov zvolenského župana Michala pre vyriešenie majetkových sporov medzi obyvateľmi [[Sklabiňa|Sklabine]] a bratmi Dražkom a Vavrincom z [[Dražkovce|Dražkoviec]]. Priamo sa spomínajú v roku 1282 v listine, ktorou sa nanovo vyznačili staré hranice medzi Necpalmi a [[Belá-Dulice|Belou]].

V roku 1287 uhorský kráľ [[Ladislav IV.]] daroval Necpaly Jánovi a Blažejovi, MarchankovimMarchankovým synom. Tento rod, ktorý sa začal označovať ako rod NecpálskychNecpalských, vlastnil Necpaly až do roku do roku 1479, keď Blažejom Necpalským rod Necpalských vymiera po meči.

V období [[reformácia|reformácie]] Justhovci, tak ako aj väčšina šľachty v Turci, prijali Augsburgské vyznanie viery. Podľa princípu ''Cuius regio, eius religio'' (koho zem, toho náboženstvo) evanjelickú vieru prijala aj väčšina obyvateľov Necpál. V období protireformácie boli Necpaly tzv. artikulárnou obcou, t. j. smel tu byť postavený drevený evanjelický kostol.

Justhovci podporovali aj vzdelanosť. Od roku [[1592]] tu pôsobila latinská vyššia škola, známa pod názvom ''Nationale institutum hungaricum.''. V roku [[1834]] bola preložená do Martina, kde po krátkom čase zanikla.

Postavený v roku [[1840]]. V tomto kostole sa nachádza vzácny oltár z roku [[1611]] ''Speculum Iustificationis'', ktorý objednal [[palatín]] [[Juraj VII. Turzo|Juraj Thurzo]] pre kaplnku [[Oravský hrad|Oravského hradu]], v roku [[1752]] bol prenesený do artikulárneho kostolukostola v Necpaloch. V rokoch [[2003]] až [[2006]] prebehla komplexná reštaurácia oltáru.

Dlho bol v literatúre uvádzaný ako najstarší kaštieľ v Necpaloch so stredovekým jadrom. Nad portálom je chronostikon s nápisom ''Erexit Ope Dei CharæPoseritti A.I.D.N. AD 1673 Iuly 10''. Monogram A.I.D.N. označuje staviteľa A(ndrej) I(usth) D(e) N(eczpal). Rok [[1673]] sa zvykol interpretovať ako rok dokončenia prestavby. Podľa najnovšieho architektonicko-historického výskumu sa jedná ale o rok výstavby a nebolo nájdené žiadne staršie jadro.<ref name = Zvedelová>{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Zvedelová | meno zborník = Kristína | kapitola zborník = Charakteristika novovekých sídel strednej šľachty v Turci na príklade stavieb rodu Justh z Necpál | url kapitoly zborník = http://www.snk.sk/swift_data/source/NBU/Zborniky/Zemianstvo_2/299.pdf | titul = Zemianstvo na Slovensku v novoveku : Zborník prác z interdisciplinárnej konferencie, ktorá sa konala 8.-10. júna 2009 v Martine | url = http://www.snk.sk/?Z2 | editori = Miloš Kovačka, Eva Augustínová, Maroš Mačuha | vydavateľ = [[Slovenská národná knižnica]] | edícia = Studia historico-bibliographica Turociensia | zväzok edície = 1 | miesto = Martin | rok = 2010 | počet strán = 414 | dátum prístupu = 2012-09-24 | diel = II. Duchovná a hmotná kultúra | typ dielu = časť | strany = 299 - 332 | isbn = 978-80-89301-56-0}}</ref>

V evidencii národných kultúrnych pamiatok na Slovensku je ako zaužívaný názov uvádzané označenie ''Justhovský k ., Franklinovský k.''<ref>[http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=7245 Register nehnuteľných NKP - Pamiatkový objekt - podrobnosti] 24. september 2012</ref>

Kaštieľ sa nachádza na hornom konci obce. Obývalaa obývala ho Franklinovská rodina. Kaštieľ bol obývaný asi do polovice sedemdesiatych rokov 20. storočia. V súčasnosti je vo vlastníctve [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]. V evidencii národných kultúrnych pamiatok na Slovensku je ako zaužívaný názov uvádzané označenie ''Matičiarsky kaštieľ''.<ref>[http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=7247 Register nehnuteľných NKP - Pamiatkový objekt - podrobnosti] 27. september 2012</ref>

* Pamätník Jurajovi Lahnerovi, umiestnený v parku pri dolnom justhovskom kastielikaštieli.

Lahner György emlékoszlopa.jpg|Pamätník Jurajovi Lahnerovi<br />v&nbsp;parku pri dolnom kaštieli.

Anglický park pri dolnom justhovskom kaštieli, v súčasnosti nie je prístupný verejnosti.

* [[Augustín Doležal]] (* [[27. marec]] [[1737]] [[Skalica (mesto)|Skalica]], - † [[21. marec]] [[1802]] [[Sučany]]) [[básnik]], evanjelický kňaz a [[učiteľ]].

* [[Samuel Ivanka]] (* [[22. november]] [[1761]], - † [[1842]] pravdepodobne v Belej (dnes súčasťou obce [[Belá-Dulice]])) rektor

* [[Mária Hrúzová]] (* [[26. august]] [[1791]] Necpaly, † ), matka maďarského básnika [[Sándor Petőfi|Sándora Petőfiho]]

* [[Juraj Lahner|Juraj (György) Lahner]] (* [[22. október]] [[1795]] Necpaly, - † [[6. október]] [[1849]] [[Arad (Rumunsko)|Arad]] (dnešné [[Rumunsko]])) jeden z generálov [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849|uhorskej revolúcie]] v roku [[1848]]. Popravený spolu s ďalšími v Arade, v maďarskej literatúre spomínaní ako ''Aradskí mučeníci''

* [[Jozef Lós]] (* [[11. december]] [[1839]] Necpaly, - † [[7. júl]] [[1878]] [[Budapešť]]) [[jazykovedec]], [[lexikograf]], [[učiteľ|pedagóg]]. Pseudonym: Ivan J. Rúrik, Jozef Necpálsky