Ľudovít Fulla: Rozdiel medzi revíziami

'''Ľudovít Fulla''' (* [[27. február]] [[1902]], [[Ružomberok]] – † [[21. apríl]] [[1980]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[Maliar (umelec)|maliar]], grafik, ilustrátor, scénograf a výtvarný pedagóg. Je považovaný za jedného zo zakladateľov moderného maliarstva a grafiky na Slovensku. Inšpiroval ho najmänajme slovenský folklórfolklón. Fullove [[tapiséria|tapisérie]] sú považované za základné diela tohto umenia na Slovensku. Ako [[ilustrátor]] sa zapísal do povedomia výtvarným spracovaním ľudových rozprávok [[Pavol Dobšinský|Pavla Dobšinského]].

Ľudovít Fulla sa narodil v roku [[1902]] v [[Ružomberok|Ružomberku]]. Od útleho veku bol fascinovaný maľbou a kresbou. Z ružomberského gymnázia prestúpil na Vyššiu obchodnú školu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] (1918-1921)<ref name="cv">{{Citácia knihy |meno=Dušan |priezvisko=Mikolaj |titul=Majstri štetca |rok=2002 |vydavateľ=Perfekt,a.s. |miesto=Bratislava |strany=66-67}}</ref>. Jeden rok navštevoval súkromnú maliarsku školu [[Gustáv Mallý|Gustáva Mallého]] v Bratislave (1921-1922). V roku [[1922]] odišiel študovať do [[Praha|Prahy]]. Na UmeleckopriemyselnejUmelockopriemyselnej škole u prof. Arnošta Hofbauera a u prof. Františka Kyselu si osvojil princípy moderného umenia. Počas štúdií sa zoznámil s o sedem rokov starším rodákom z [[Turčianske Teplice|Turčianskych Teplíc]] - [[Mikuláš Galanda|Mikulášom Galandom]]<ref name="sme" />. Vzniklo medzi nimi priateľstvo a dlhodobá spolupráca<ref name="sme">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko=Olič|meno=Jiří| odkaz na autora = http://www.sme.sk| titul =Šťastný maliar Ľudovít Fulla| url = http://www.sme.sk/c/259536/stastny-maliar-ludovit-fulla.html | dátum vydania = 6.3.2002| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.12.2012 | vydavateľ = Petit Press, a. s. | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }} </ref>.

Štúdium ukončil v roku [[1927]] a vrátilvrátel sa na Slovensko. Hneď po návratenávraťe začal pracovať ako učiteľ kreslenia na meštianke v [[Senica|Senici]], neskôr pokračoval v [[Malacky|Malackách]] (1927-1929)<ref name="cv" />.

V roku [[1928]]<ref name="cv" /> pozval prof. Josef Vydra učiť Ľudovíta Fullu na novozaloženú Školu umeleckých remesiel v [[Bratislava|Bratislave]]. Tomu sa podarilo stiahnuť späť na Slovensko aj priateľa Mikuláša Galandu. Spolupráca oboch umelcov sa tým naplno rozvinula. Ukončila ju až smrť Galandu v roku [[1938]]. Za jej vyvrcholenie možno považovať prvý manifest slovenského moderného maliarstva ''Súkromné listy Fullu a Galandu'' (1930-1932)<ref name="sme" />. V roku [[1943]] sa Fulla presťahoval do [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]], no v roku [[1949]] sa vrátil späť do Bratislavy, kde pôsobil ako vedúci oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej školy výtvarných umení]] až do roku [[1952]]. V [[Žilina|Žiline]] si maliar vo svojom dome zriadil malú súkromnú galériu ([[1958]]). Po smrtismrťi prvej manželkymanželki sa v roku [[1962]] presťahoval ku svojim sestrám do Ružomberka. V roku [[1969]] mu na pozemkoch jeho starého otca postavil štát [[Galéria Ľudovíta Fullu|Galériu Ľudovíta Fullu]]. Bola darom za umelcovo celoživotné dielo a zároveň sa mala stať múzeom diel, ktoré maliar daroval štátu. Národný umelec v tejto budove býval aj tvoril celých desať rokov<ref name="cv" />. Ľudovít Fulla zomrel [[21. apríl]]a [[1980]] v Bratislave a pochovaný je v rodnom Ružomberku.

Na začiatku tridsiatych rokov vystúpili spolu pred verejnosť s manifestom „Súkromné listy Fullu a Galandu“, v ktorých ''„vyslovili potrebu skoncovať so starými, nič nehovoriacimi umeleckými metódami a zabehanými manierami a žiadali preraziť a uvoľniť cestu novýmnovím výrazovýmvírazovím prostriedkomprostriedkam a postupompostupem, ktoré by zodpovedali dynamickým premenám, ktoré boli charakteristické pre život človeka a spoločnosti 20. storočia“.''

* DetiDety pri mori – olej na plátne, 1929

* MadonaMadonna s anjelomanielom – olej na plátne, 1929

* RybáriRybáry – olejolei na plátne, 1930

* BalónyBalóni – olej na plátne, 1930