Marco Polo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 77.234.245.104 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 77.234.242.177
Bez shrnutí editace
Riadok 21:
 
== Cestopis ==
V rokoch [[1298]] - [[1299]] Marco Polo strávil mesiace vo väzení v [[Janov]]e ako zajatec Janovčanov po bitke benátskeho a janovského loďstva pri Korčuli. Čas tu trávil diktovaním svojich spomienok z ciest pravdepodobne v benátskom nárečí s francúzskymi prvkami [[Rustichello da Pisa|Rustichellovi da Pisa]] (často nesprávne nazývaný Rusticiano), ktorý ich spísal po [[francúzština|francúzsky]] pod názvom „Livres des merveilles du monde" (Kniha o zázrakoch sveta). V Taliansku je cestopis známy pod názvom „Milione“ (asi podľa autorovho mena Marco-Emilione). Pôvodný text sa bohužiaľ stratil, v Európe sa však zachovalo vyše sto odpisov a prekladov (napr. český asi z roku 1400, najstarší taliansky z roku 1599). V roku 1928 vydal [[Luigi Foscolo Benedetto]] "Il milione di Marco Polo" (resp. Il Milione, prima edizione integrale a cura di Luigi Foscolo Benedetto), rekonštrukciu pôvodného textu na základe porovnávania viacerých zachovaných redakcií rukopisu, pričom jednotlivé časti nechal v pôvodnom jazyku (francúzštine, toskánčine, benátčine a pod.). Výsledok prepísal aj do prózy v modernej taliančine, ktorá vyšla v roku 1932 pod názvom „Il libro di Messer Marco Polo Cittadino di Venezia detto il Milione, dove si raccontano le Meraviglie del Mondo“ (Kniha pána Marca Pola, benátskeho mešťana, zvaného Milión, v ktorej sa opisujú divy sveta). Popri významných zisteniach Benedettu zistili moderní bádatelia, že existujú tri rukopisy najbližšie pôvodnému textu: jeden latinský preklad, ďalej francúzsky kódex (1116, Národná knižnica v Paríži) – ten je jednoznačne najlepší – a toskánska redakcia zo 14. storstoročia.
 
Cestopis je vlastne prvým zemepisom Ázie a je najcennejším zdrojom historických informácií o vtedajšej Ázii. Je obzvlášť cenný po rôznych fantastických legendách z včasného stredoveku. Podáva informácie o spôsobe života obyvateľov, o podnebí, o púštiach a riekach, o monzúnoch, o Tichom oceáne, o Indickom oceáne, o horiacom oleji z kaukazských prameňov, o nehorľavom azbeste z Mongolska a podobne. Východná Ázia je vykreslená ako veľmi bohatá, oplývajúca zlatom a drahým korením, prístavmi s obrovským obchodným ruchom, obrovskými mestami s veľa mostami a pod. Opísal aj obrovský nádherný palác chána v Peipingu (Polo ho nazýva Camabalucu), príkladnú štátnu organizáciu chánovej ríše a podobne. Text pokrýva územia od Perzie po Čínu a Indiu a východoindické súostrovia, ale aj o územiach, ktoré sám nenavštívil (Rusko, Sibír, Japonsko a pod.). Dielo obsahuje aj viacero zveličených správ, ktoré sú však pripisované hlavne Rustichellovi. Podľa ojedinelých názorov (na všetky však existujú protiargumenty), chyby v texte dokladajú, že Marco Polo v Ázii nikdy nebol.