Verzia z 07:04, 27. september 2016 upraviť Laborec (diskusia \| príspevky) 470 editací →‎Rôzne názory ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:44, 14. október 2016 upraviť vrátiť Starekolena (diskusia \| príspevky) 8 525 editací →‎Priebeh udalostí: upresnenie so zdrojmi Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 32: == Priebeh udalostí == [[Súbor:Volte 1.jpg\|náhľad\|Volebné plagáty KSČ, s volebným číslom "1"]] Vo vtedajšej [[vláda\|vláde]] zasadalo 26 [[minister\|ministrov]], z toho boli 9 komunisti, 3 sociálni demokrati, 12 tzv. „nekomunistických“ alebo „buržoáznych“ - príslušníkov ďalších strán a 2 nestraníci. Vo vtedajšej [[vláda\|vláde]] zasadalo 26 [[minister\|ministrov]], z toho boli 9 komunisti, 3 sociálni demokrati, 12 tzv. „nekomunistických“ alebo „buržoáznych“ - príslušníkov ďalších strán a 2 nestraníci. Už v roku [[1947]] bolo vo vláde veľa sporov na hranici vládnej krízy, ku ktorým prispievala aj rastúca neistota komunistov ohľadne víťazstva v ďalších voľbách, ktoré mali byť v roku 1948 a prevládnutie antikomunistického krídla v sociálnej demokracii. Od začiatku roku 1948 napätie ešte ďalej vzrastalo. Najprv v diskusiách o zákone „O trvalej úprave vlastníctva poľnohospodárskej pôdy“ a tiež o zvýšení platov štátnych a verejných zamestnancov. Pre ďalší vývoj udalostí boli dôležitým bodom sporu zmeny vo veliteľstve polície - [[Zbor národnej bezpečnosti\|Zboru národnej bezpečnosti]] (ZNB). Tie boli reakciou komunistického ministra vnútra [[Václav Nosek\|Václava Noska]] na požiadavky nekomunistov, aby boli vyšetrené politicky motivované prípady ([[Krčmaňská aféra]], [[Mostecká aféra]]). [[13. február]]a 1948 vláda proti vôli komunistov prijala uznesenie, ktoré malo týmto zmenám zabrániť. Už od roku 1945 boli [[Znárodnenie\|znárodnené]] veľkopodniky (s viac ako 150 zamestnancami) a veľkostatky. Komunisti však stupňovali svoje aktivity. Na demonštrácii roľníkov 4. apríla 1947 v Hradci Králové minister poľnohospodárstva za KSČ [[Július Ďuriš]] požadoval ďalšie znárodňovanie a rozparcelovanie pozemkov aj pod {{ha\|50\|m}}, ak na nich majiteľ sám nepracuje. Už v roku [[1947]] bolo vo vláde veľa sporov na hranici vládnej krízy. Ďurišov agrárny (Hradecký) program KSČ s heslom "Pôda patrí tým, ktorí na nej pracujú"<!-- http://www.cojeco.cz/index.php?detail=1&id_desc=35035&title=Hradeck%FD%20program&s_lang=2 --> smeroval k zákonu navrhovaného komunistami „O trvalej úprave vlastníctva poľnohospodárskej pôdy“. Okrem neho sa viedli diskusie o zvýšení platov štátnych a verejných zamestnancov. Ku stupňovaniu populistických nátlakových akcií KSČ prispievala aj rastúca neistota komunistov ohľadne víťazstva v ďalších voľbách, ktoré mali byť v roku 1948 a prevládnutie antikomunistického krídla v sociálnej demokracii. Od začiatku roku 1948 tak napätie ešte ďalej vzrastalo. Pre ďalší vývoj udalostí boli dôležitým bodom sporu zmeny vo veliteľstve polície - [[Zbor národnej bezpečnosti\|Zboru národnej bezpečnosti]] (ZNB), keď 12. februára bolo 8 členov vedenia [[Zbor národnej bezpečnosti\|SNB]] v Prahe nahradených komunistami<ref>Kalendárium roku 1948, totalita.cz, [http://totalita.cz/kalendar/kalend_1948_02.php Online]</ref><ref>Vzpomínky tehdejšího poslance Josefa Lesáka na průběh Února 1948, totalita.cz, [http://totalita.cz/vzp/vzp_0008_05.php Online]</ref>. Bola to reakcia komunistického ministra vnútra [[Václav Nosek\|Václava Noska]] na požiadavky nekomunistov, aby boli vyšetrené politicky motivované prípady ([[Krčmaňská aféra]], [[Mostecká aféra]]). [[13. február]]a 1948 vláda proti vôli komunistov prijala návrh ministra spravodlivosti [[Prokop Drtina\|Prokopa Drtinu]] zrušiť odvolanie 8 nekomunistických veliteľov. * '''[[17. február]]''' (utorok)

Februárový prevrat: Rozdiel medzi revíziami