Ján Botto: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 35:
Táto spoločnosť vydala roku [[1840]] výber zo svojej poézie v almanachu [[Jitřenka]]. Takmer okamžite bol almanach zakázaný, kvôli [[Slovania|slovanskému]] charakteru básní, [[maďarsko]]u tlačou. Výsledkom tejto udalosti bol zákaz [[Slovensko|slovenských]] spoločností na všetkých vyšších školách okrem [[Bratislava|Bratislavy]], [[Levoča|Levoče]] a [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]]. V roku [[1843]] pozbavil [[Bratislava|bratislavský]] cirkevný konvent [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] námestníctva profesora Katedry reči a literatúry československej. Na protest opustilo [[Bratislava|bratislavské]] lýceum dvadsať študentov. Trinásti odišli do [[Levoča|Levoče]], lebo tamojšie lýceum bolo prakticky v slovenských rukách. So študentmi z [[Bratislava|Bratislavy]] odišiel aj [[Ľudovít Štúr|Štúrov]] spolupracovník [[Ján Francisci-Rimavský|Ján Francisci]]. [[Ján Francisci-Rimavský|Ján Francisci]] mal na Bottu veľký vplyv, ktorý okrem iného zbieral s [[Pavol Dobšinský|Pavlom Dobšinským]] slovenské ľudové piesne a rozprávky. Botto taktiež začal zbierať ľudovú slovesnosť, čo sa odzrkadlilo v jeho tvorbe. Jeho zbierka povestí vyšla u [[Pavol Dobšinský|Pavla Dobšinského]]. Aj po posilnení Spoločnosti bratislavskými študentmi bolo jej postavenie neisté, kým ju roku [[1845]] definitívne nezakázali. [[Ján Francisci-Rimavský|Ján Francisci]] v [[Levoča|Levoči]] zostal a združil slovenskú mládež do súkromnej [[Jednota mládeže slovenskej|Jednoty mládeže slovenskej]]. Mladý Botto sa už ako šestnásťročný člen Jednoty zriekol pitia a fajčenia. Takéto združenia boli aj v iných mestách a všetky sa združili do Jednoty mládeže slovenskej pod vedením [[Ján Francisci-Rimavský|Francisciho]] až do revolučnej jari roku [[1848]], kedy zanikla. V roku [[1846]] sa zúčastnil na založení rukopisného časopisu levočských študentov [[Holubica (časopis)|Holubica]] s prílohou [[Sokol (príloha časopisu Holubica)|Sokol]].
 
== Tvorbakevin viola ==
Ján Botto bol reprezentatívnym básnikom Jednoty a tu sa ukázalo Bottovo nadanie, keď prispieval do študentských rukopisných zábavníkov [[Život (zábavník)|Život]], [[Holubica (časopis)|Holubica]] a [[Považie (časopis)|Považie]]. Do časopisov prispieval pod pseudonymom Janko Maginhradský (J. M-ski). Tento pseudonym si vybral podľa vrchu nad jeho rodiskom. Jeho básnické začiatky spadajú do obdobia, keď slovenský literárny [[romantizmus]] nadobúda vyhranenejšiu podobu. Hlásil sa k [[Ján Francisci-Rimavský|Francisciho]] ideovo-umeleckému programu a usilovne tvoril. Až do svojho odchodu z [[Levoča|Levoče]] roku [[1847]] patril medzi najusilovnejších účastníkov Jednoty. Medzi svojimi druhmi sa vyznačil ako najplodnejší a najnadanejší. Jeho prvá tlačená báseň ''Hrob'' vyšla v časopise [[Orol tatranský]]. Prvotiny publikoval v rukopisných zábavníkoch levočského lýcea (Život, Holubica, Považie), neskôr prispieval do literárnych časopisov [[Sokol (slovenský časopis)|Sokol]] a [[Orol (časopis)|Orol]].