Pascal (programovací jazyk): Rozdiel medzi revíziami

}}

 

 

'''Pascal''' je [[imperatívne programovanie|imperatívny]] a [[procedurálne programovanie|procedurálny]] [[programovací jazyk]].

Jazyk bol navrhnutý na začiatku [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] profesorom [[Niklaus Wirth|Niklausom Wirthom]]. Cieľom bolo vytvoriť programovací jazyk vhodný pre výuku programovania, pomocou malého množstva základných [[dátová štruktúra|dátových štruktúr]]. Jazyk bol pomenovaný po francúzskom matematikovi [[Blaise Pascal]]ovi.

 

Pascal, pomenovaný po francúzskom matematikovi a filozofovi [[Blaise Pascal|Blaise Pascalovi]], bol vytvorený na začiatku 70. rokov [[Niklaus Wirth|Niklausom Wirthom]].

 

Object Pascal ([[Embarcadero Delphi]]) je stále používaný pri vytváraní Windows aplikácií, a navyše má tiež schopnosť [[Krížový preklad|krížového prekladu]] pre Mac a iOS. Ďalšia medzi-platformová verzia Pascalu [[Free Pascal]], ktorá podporuje [[napíš raz, skompiluj hocikde]] a obsahuje [[Lazarus]] IDE, je populárna u používateľov Linuxu.

 

Wirthovym zámerom bolo vytvoriť efektívny jazyk (vzhľadnom na rýchlosť kompilácie ako aj generovaného kódu) založený na takzvanom [[Štruktúrované programovanie|štruktúrovanom programovaní]], koncepte, ktorý začal byť v tej dobe populárny. Pascal má svoje korene v jazyku [[ALGOL 60]], ale tiež zaviedol pojmy a mechanizmy (nad rámec skalárov a polí ALGOLu), ktoré umožnili programátorom definovať ich vlastné zložené (štruktúrované) dátové typy, a taktiež umožnil jednoduchšie vytváranie dynamických a rekurzívnych dátových štruktúr ako napríklad ''zoznamy'' (angl. list), ''stromy'' a [[Graf (matematika)|grafy]]. Medzi najdôležitejšie vlastnosti jazyka patria ''záznamy'' (angl. record'')'', ''vymenovania'', ''subranges'', dynamicky alokované premenné s ukazovateľmi, a množiny''.'' Aby to bolo umožnené a zmysluplné, Pascal má [[Silná typová kontrola|silnú typovú kontrolu]] všetkých objektov, čo znamená, že bez explicitných konverzií nie je možné jeden dátový typ skonvertovať na iný dátový typ alebo ho interpretovať ako iný dátový typ. Podobné mechanizmy sú štandardnou súčasťou mnohých dnešných programovacích jazykov. Niektoré vlastnosti jazyka Pascal pochádzajú z iných programovacích jazykov ako [[COBOL]], [[Simula]] 67 a z Wirthovho vlastného programovacieho jazyka [[ALGOL W|ALGOLa W]].

 

Pascal, ako mnoho dnešných programovacích jazykov (ale na rozdiel od väčšiny jazykov patriacich do rodiny jazyka C), dovoľuje definovať [[Vnorená procedúra|vnorené procedúry]] na ľubovoľnej hĺbke vnorenia, a tiež dovoľuje vo vnútri funkcií a procedúr uvádzanie väčšiny druhov definícií a deklarácií. Toto umožňuje veľmi jednoduchú a koherentnú syntax, kde celý '''program''' môže byť syntakticky takmer identický jedinej procedúre ('''procedure''') alebo funkcii ('''function'''), samozrejme až na samotné kľúčové slová "program", "procedure" a "function".

 

 

Prvý úspešný port kompilátora CDC Pascal na iný sálový počítač bol dokončený Welshom a Quinnom na [[Queen's University of Belfast|Queen's University v Belfaste]] (QUB) v roku 1972. Cieľovým počítačom bola séria [[ICT 1900 (séria počítačov)|ICT 1900]] vyrobená spoločnosťou [[International Computers Limited]] (ICL). Tento kompilátor sa v zápätí stal predchodcom kompilátora Pascalu pre minipočítač [[ICS]] [[Multum (počítač)|Multum]]. Multum bol vytvorený, s predpokladom používať na ňom Pascal ako systémový programovací jazyk, Findlayom, Cupplesom, Cavourasom a Davisom pracujúcimi na oddelení počítačových vied na univerzite v [[University of Glasgow|Glasgow]]. Myslí sa, že Multum Pascal, ktorý bol dokončený v lete 1973, mohol byť prvou 16-bitovou implementáciou.

Ako príklad využitia vo výuke je možné uviesť, že až po 1990-te roky bol Pascal používaný na [[VAX]] termináloch [[George Mason University|GMU]]. Boli predávané a vyučované knihy o Pascale, ktoré pokrývali s tým súvisiace programátorské potreby.

 

Apple Computer vytvorili svoj vlastný Lisa Pascal pre Lisa Workshop v roku 1982 a prepísali tento kompilátor pre Apple Macintosh a [[Macintosh Programmer's Workshop|MPW]] v roku 1985. V roku 1985 [[Larry Tesler]], za prispenia Niklausa Wirtha, definoval Object Pascal a tieto rozšírenia boli začlenené tak do Lisa Pascal kompilátora ako aj do Mac Pascal kompilátora.

 

Turbo Pascal, a jeho odvodeniny s "jednotkami" (angl. [[Modulárne programovanie|unit]]) alebo konceptom modulov, sú [[Modulárne programovanie|modulárnymi jazykmi]]. Avšak, neposkytujú vnorené moduly ani kvalifikované importovanie a exportovanie programátorom určených symbolov.

 

[[Super Pascal]] bol variant, ktorý pridal ne-numerické návestia, príkaz '''return''' a výrazy ako mená typov.

 

Zadaj cislo (koniec = 0): 0

 

Programy v Pascale začínajú [[Kľúčové slovo|kľúčovým slovom]] '''program''' so zoznamom externých [[Deskriptor (výpočtová technika)|deskriptorov súborov]]<ref name="iso/iec 7185:1990 6.10">[http://www.moorecad.com/standardpascal/iso7185.pdf Pascal ISO 7185:1990] 6.10</ref> (nepovinné v Turbo Pascale a ďalších); potom nasleduje [[Blok (programovanie)|blok]] ohraničený kľúčovými slovami '''begin''' a '''end'''. Na oddeľovanie [[Programový príkaz|príkazov]] slúžia [[Bodkočiarka|bodkočiarky]], a celý program (alebo jednotka, angl. '''unit''') je ukončený bodkou. V Pascale nezáleží na veľkosti písmen.

 

</source>

 

Typ v Pascale, podobne ako v iných populárnych jazykoch, definuje premennú a rozsah hodnôt, ktoré je možné do tejto premennej uložiť, a tiež definuje operácie, ktoré je možné vykonávať nad premennými tohto typu. Preddefinované typy sú:

 

== Vývojové prostredia ==

V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] získal Pascal na popularite hlavne vďaka vývojovému prostrediu ''[[Turbo Pascal]]'' od firmy [[Borland]], ktoré obsahovalo viacero programovacích nástrojov, ako sú [[kompilátor (programovanie)|kompilátor]] a [[debugger]] v jednom balíku.

 

== Pozri aj ==

* [[Object Pascal]]

 

 

{{Významné programovacie jazyky}}