Wikipédia

Bangkok: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d Revízia 6248301 používateľa 213.215.123.54 (diskusia) bola vrátená
aktualizácia, infobox
Riadok 1:
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name = Bangkok
| other_name = Krung Thep Maha Nakhon
| category = Mesto
<!-- *** Image *** -->
| image = Bangkok Montage.png
| image_caption =
| image_size =
<!-- *** Symbols *** -->
| flag = Flag of Bangkok.svg
| symbol = Seal of Bangkok Metro Authority.png
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| motto =
| nickname =
| nickname_type =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Thajsko
| country_flag = 1
| histcountry =
| state =
| region = Centrálne Thajsko
| histregion =
| district =
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| part =
| river = Čhauphrajá
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| elevation = 5
| lat_d = 13.75
| long_d = 100.46
| coordinates_type =
| highest =
| highest_elevation =
| highest_lat_d =
| highest_long_d =
| lowest =
| lowest_elevation =
| lowest_lat_d =
| lowest_long_d =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area = 1568.737
<!-- *** Population *** -->
| population = 8249117
| population_date = [[2010]]
| population_density = auto
<!-- *** History & management *** -->
| established =
| established_type =
| mayor = Sukhumbhand Paribatra
| mayor_type =
| mayor_party =
<!-- *** Codes *** -->
| timezone = ICT
| utc_offset = UTC+7
| timezone_DST = | utc_offset_DST =
| postal_code = 10 xxx
| area_code =
| area_code_type =
| code =
| code_type =
| code1 =
<!-- *** UNESCO etc. *** -->
| whs_name =
| whs_year =
| whs_number =
| whs_region =
| whs_criteria =
<!-- *** Free frields *** -->
| free =
<!-- *** Maps *** -->
| map = Thailand location map Topographic.png
| map_background =
| map_caption = Poloha mesta v Thajsku
| map_locator = Thajsko
| map1 =
| map1_background =
| map1_caption =
| map1_locator =
<!-- *** Websites *** -->
| commons = กรุงเทพมหานคร
| statistics =
| website = [http://www.bangkok.go.th/ bangkok.go.th/]
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
 
[[Súbor:Chinatown bangkok.jpg|right|thumb|Chinatown]]
[[Súbor:Thailand 06-07 238.jpg|right|thumb|Panoráma mesta]]
[[Súbor:Wat Phra Kaew outside view.jpg|thumbnail|right|Chrám Wat Phra]]
[[Súbor:Bangkok3.jpg|thumb|Bangkok, pohľad z rieky Čhauprajá, júl 2004]]
[[Súbor:Bangkok satellite city-area.jpg|right|thumb|Bangkok z vesmíru]]
[[Súbor:Aerial view of Lumphini Park.jpg|right|thumb|Park]]
[[Súbor:Khet Bangkok.png|right|thumb|Časti mesta]]
 
'''Bangkok''' (slov. príd. meno je ''bangkocký''; iné názvy: '''Krung Thép, Krungthép''' [čo je skratka celého názvu - pozri [[Krung Thep Mahanakhon Amon Rattanakosin Mahinthara Ayuthaya Mahadilok Phop Noppharat Ratchathani Burirom Udomratchaniwet Mahasathan Amon Piman Awatan Sathit Sakkathattiya Witsanukam Prasit|Krung Thep (Mahanakhon)]]]; [[thajčina|po thajsky]] '''กรุงเทพฯ''', '''กรุงเทพมหานคร''') je [[Hlavné mesto|hlavné]] a najväčšie mesto [[Thajsko|Thajska]]. Má 8 450250 000 obyvateľov (údaj z roku [[20062010]]). Mesto sa rozkladá najmä na východnom brehu rieky [[Čhauphrajá]] (Chao Phraya), blízko [[Thajský záliv|Thajského zálivu]]. Bangkok je jedným z najrýchlejšie rastúcich miest v juhovýchodnej Ázii. Je považované za rivala miestomiest [[Singapur]] a [[Hongkong]], hoci trpí problémami s infraštruktúrou, spôsobených rýchlym rastom. Je aj jednou z najobľúbenejších turistických destinácií.
 
== Dejiny ==
Bangkok začalbol akodo roku [[1767]] malé obchodné centrum a prístav, nazývaný Bang Makok, slúžiaci hlavnému mestu Ajuthajá krajiny vtedy známej ako [[Siam]]u, kým nepripadlo [[Mjanmarsko|Barme]] v roku [[1767]]Ajuthajá. Novým hlavným mestom sa stalo [[Thonburí]] (dnes časť Bangkoku) na západnom brehu rieky, predtým ako kráľ [[Rám I.]] vybudoval svoj palác na východnom brehu. V roku [[1782]] premenoval mesto na Krung Thép, čo znamená „Mesto anjelov“. Názov Bangkok dnes pripomínapredstavuje jeden okres Thonburí, ale väčšina cudzincov ho používa pre celé mesto.
 
Úplné ceremoniálne meno Krung Thépu je (v anglickom prepise) “[[Krung Thep Mahanakhon Amon Rattanakosin Mahinthara Ayuthaya Mahadilok Phop Noppharat Ratchathani Burirom Udomratchaniwet Mahasathan Amon Piman Awatan Sathit Sakkathattiya Witsanukam Prasit]]”, čo znamená „Mesto anjelov, veľké mesto, večné diamantové mesto, Plodnéplodné mesto boha Indru, veľké hlavné mesto sveta s deviatimi klenotmi, šťastné mesto, oplývajúce nesmiernym Kráľovskýmkráľovským Palácompalácom, pripomínajúcim nebesá kde vládne znovuzrodený boh, mesto dané Indrovi a vybudované VishnukarnomVishnukarnom“.“ Deti sa v školách učia úplný názov mesta, ale málokto ho vie aj vysvetliť, lebo veľa slov je archaických. Veľa Thajčanov si ho pamätá len preto, že bolo použité v populárnej piesni Krung Thep Mahanakhon Asanee-Wasan od Chotikula, recitovanej podobne ako abecedná pieseň v angličtine. Nie je zapísaný v Guinessovej knihe rekordov, pretože sa dnes už oficiálne nepoužíva.
 
== Ekonomika ==
Bangkok je ekonomickým centrom [[Thajsko|Thajska]]. V roku [[2005]] bol [[HDP]] približne 220 miliárd [[USD]], čo predstavuje 43% [[HDP]] celej krajiny. [[HDP]] na hlavu je asi 20, 000 [[USD]]. V Bangkoku je thajská burza s vyše 400 registrovanými spoločnosťami a kombinovaným trhovým kapitálom 120 miliárd [[USD]] (január [[2006]]).
Bangkok je sídlom vedenia všetkých veľkých thajských komerčných bánk a finančných inštitúcií. Celkový bankový depozit na konci roku [[2005]] bol asi 7 triliónov [[baht]]ov (177 miliárd [[USD]]). Je tu 18 finančných inštitúcií s majetkom vyšším ako 1 miliarda [[USD]].
 
Řádek 21 ⟶ 111:
 
== Demografia ==
Podľa údajov z roku [[20042010]] je v meste 6,500,8 250 000 registrovaných obyvateľov. Cez pracovný deň populácia narastie asi o dva milióny ľudí. Viac ako 50% Bangkočanov má čínskych predkov. Nedávno zažil Bangkok veľký prílev imigrantov zo zahraničia. Medzi dlhodobými zahraničnými rezidentmi je 250 000 Číňanov, 30 000 Japoncov (najväčšia japonská komunita v ázijskom meste mimo Japonska), 100 000 Indov (35 000 sikhov), z ktorých vyše 80 % má thajské občianstvo, 6 000 Američanov, 45 000 Európanov (druhý najvyšší počet po v Ázii po [[Singapur]]), 15 000 Thajčanov, 7 000 Juhokórejčanov, 6 000 Nigérijčanov, 8 000 Arabov, 25 000 Malajzijčanov a 4 000 Singapurčanov. Je tu približne 400 000 - 600 000 ilegálnych prisťahovalcov z [[Kambodža|Kambodže]], Mjanmarska, Ruska, Ukrajiny, Pakistanu, Nigérie, Indie, Bangladéša, Číny a iných štátov. 92 % obyvateľstva sú budhisti, zvyšok sú moslimovia (6 %), kresťania (1 %), židia (300 rezidentov), hinduisti (0,6 %) a iní. Je tu 400 budhistických chrámov, 55 mešít, 10 kostolov a 2 synagógy.
 
== Administratíva ==
Bangkok je jedna z dvoch osobitných administratívnych oblastí Thajska (druhá je Pattaya), ktorých obyvatelia volia guvernéra, na rozdiel od 75 zvyšných thajských provincií (changwat). VUrbanizácia Bangkoku zasahuje za hranice provincie Bangkok do susedných provincií Nonthaburi, Samut Prakan, Pathum Thani, Nakhon Pathom a Samut Sakhon. Súčasná provincia vznikla v roku [[20041972]], bolkeď vpredchádzajúca provincia - changwat Phra Nakhon guvernérskych– voľbáchsplynula zvolenýs Apirakprovinciou KosayothinThonburi.
 
Urbanizácia Bangkoku zasahuje za hranice provincie Bangkok do susedných provnicií Nonthaburi, Samut Prakan, Pathum Thani, Nakhon Pathom a Samut Sakhon. Súčasná provincia vznikla v roku [[1972]], keď predchádzajúca provincia - changwat Phra Nakhon – splynula s provinciou Thonburi.
 
Znak mesta zobrazuje boha Indru idúceho na mytologickom zvierati Erawan, pripomínajucom slona, medzi oblakmi. Indra v ruke drží zbraň metajúcu blesky. Znak vychádza z kresby namaľovanej princom Narisom. Symbolom Bangkoku je aj strom Ficus benjamina.
 
Bangkok je rozdelený na 50 obvodov (khet, niekedy nazývaných aj amphoe, podobne ako v iných provinciách), ktoré sa ďalej delia na 154 kwaengov (ekvivalent tambonov v ostatných provinciách).
 
== Vysoké školstvo ==
V Bangkoku je mnoho štátnych aj súkromných univerzít. Najuznávanejšími univerzitami thajska sú dve najstaršie, Chulalongkorn a Thammasat. Medzi verejné univerzity ďalej patria:
{{Stĺpce|2|
* Asian Institute of Technology
* Assumption University
Řádek 49 ⟶ 138:
* Sripathum University
* Silpakorn University
}}
 
== Doprava ==
Prepracovaný systém kanálov (khlongov) dal mestu prezývku “benátky východu” už v časoch, keď všetku dopravu zabezpečovali lode. DnesČasom bolo mnoho z kanálov zmenených na rušné ulice, ale veľa sa ich stále zachovalo aj s obydliami a trhmi pozdĺž nich. Za zmienku stoja plávajúce trhy v štvrti Taling Chan.
 
Aby sa zabránilo zápcham, bolo vybudovaných niekoľko nadzemných železníc a cestných okruhov okolo širšieho Bangoku. V roku [[1999]] bol otvorený dvojkoľajný 'Skytrain' (oficiálne BTS). Prvá trasa podzemného metra bola verejnosti otvorená v júli [[2004]]. Zvyšky nedokončeného projektu nadzemnej železnice (projekt Hopewell) možno stále vidieť cestou z hlavnej železničnej stanice na letisko Don Muang. Výstavba sa zastavila počas celoázijskej finančnej krízy a piliere ostali bez úžitku, miestni ich nazývajú „Hopehenge“ (beznádejné), alebo Stonehenge.
Aby sa zabránilo zápcham, bolo vybudovaných niekoľko nadzemných železníc a cestných okruhov okolo širšieho Bangoku. V roku [[1999]] bol otvorený dvojkoľajný 'Skytrain' (oficiálne BTS). Prvá trasa podzemného metra bola verejnosti otvorená v júli [[2004]]. Zvyšky nedokončeného projektu nadzemnej železnice (projekt Hopewell) možno stále vidieť cestou z hlavnej železničnej stanice na letisko Don Muang. Výstavba sa zastavila počas celoázijskej finančnej krízy a piliere ostali bez úžitku, miestni ich nazývajú „Hopehenge“ (beznádejné), alebo Stonehenge. V júli 2004 bol spustený nový systém metra MRT spájajúci severnú železničnú stanicu v Bang Sue so stanicou Hua Lamphong v blízkosti centra, vedúci aj cez východnú časť mesta. Napája sa na BTS systém v staniciach Mo Chit, Asok a Sala Daeng. Väčšina železničných spojení začína na stanici Hua Lamphong na južnej konečnej stanici metra. Vlaky odtiaľto idú do Malajzie na juhu, Chiang Mai a ďalej na sever, a do Khon Kaen na severovýchode.
 
Väčšina železničných spojení začína na stanici Hua Lamphong na južnej konečnej stanici metra. Vlaky odtiaľto idú do Malajzie na juhu, Chiang Mai a ďalej na sever, a do Khon Kaen na severovýchode.
Do každého mesta či provincie sa dá z Bangkoku ľahko dostať autobusom. Linky vedúce na západ a juhozápad štartujú z Južnéhojužného autobusového terminálu, západne od mesta. Linky na juhovýchod, napríklad do miest ako Pattaya či Ko Samet, odchádzajú z Východného autobusového terminálu v Ekkamai, tretia zástavka od východného konca Skytrainu. Všetky linky na sever a severovýchod odchádzajú zo Severného autobusového terminálu v Mo Chit, pri konečnej metra aj Skytrainu.
 
=== Letiská ===
Bangkok International Airport, často nazývané „Don Muang“, najvyťaženejšie letisko v juhovýchodnej ázii, sa nachádza severne od mesta, dnes ho už mestská urbanizácia takmer zasiahla. V roku [[2002]] začala výstavba nového letiska [[Letisko Suvarnabhumi|Suvarnabhumi Airport]] v štvrti Bang Phli provincie Samut Prakan juhovýchodne od mesta,. dokončiťPo sa mádokončení v roku [[20062007]]. Po dokončení nového letiska sa máprevzalo všetkavšetku medzinárodnámedzinárodnú aj domácadomácu dopravadopravu presmerovaťz sem aletiska Don Muang, bude vyhradenékde prezostali nízkonákladové spoločnosti a chartrové lety. Don Muang má ja železničnú stanicu smerujúcu na sever a severovýchod.
 
== Súčasné problémy ==
Najväčším problémom Bangkoku je znečistenie vzduchu, spôsobené preťaženou mestskou dopravou. Nedávne dokončenie systému nadzemných železníc situáciu trochu zlepšilo.
V Bangkoku je rozšírený predaj neautorizovaných, ilegálne kopírovaných materiálov chránených autorskými právami (hlavne softvér a DVD). Jedným z najznámejších miest pre nákup ilegálnych kópií je Pantip Plaza. V posledných rokoch prebehlo niekoľko pokusov o potlačenie tohoto obchodu čistkami na Pantipe a iných známych miestach, neboli však úspešné a ilegálne kopírovanie je stále prosperujúcim obchodom. BSA, americká spoločnosť prevencie kopírovania, odhaduje že zastavenie ilegálneho kopírovania v Thajsku by znamenalo zisk 80 miliónov USD. Pod dlhodobým tlakom skupín ako BSA alebo Recording Industry Association of America, ktoré presadili obštrukciu obchodných dohôd s Thajskom, začala thajská vláda vyvíjať veľké úsilie o potlačenie neautorizovaných nahrávok vrátane zavedenia tvrdého zákona o ochrane intelektuálneho majetku. Názor obyvateľov thajska na tento problém to síce zatiaľ neoplyvnilo, obchod stále pokračuje, podľa BSA je však potlačenie ilegálneho kopírovania dlhodobá záležitosť a prvoradým cieľom je priblížiť stanovisko BSA Thajčanom.
 
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Bangkok“