Heinrich von Kleist: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia |
→Biografia: doplnená |
||
Riadok 10:
'''Bernd Heinrich Wilhelm von Kleist''' (* [[18. október]], podľa samotného Kleista [[10. október]] [[1777]], [[Frankfurt nad Odrou]], [[Nemecko]] – † [[21. november]] [[1811]], [[Berlín|Kleiner Wannsee]]) bol nemecký dramatik, lyrický básnik a publicista.
== Biografia ==
Pochádzal zo starej pruskej šľachtickej rodiny. Bol synom dôstojníka. Absolvoval francúzske gymnázium v [[Berlín]]e a v roku 1792 vstúpil do gardového pluku v sídelnom meste pruských kráľov [[Postupim]]. V roku 1796 sa zúčastnil na vojne proti Francúzskej republike. V roku 1799 armádu opustil a začal študovať právo, filozofiu, ale aj fyziku a matematiku v rodnom meste [[Frankfurt nad Odrou]]. Počas štúdia filozofie, najmä diel [[Immanuel Kant|Immanuela Kanta]], však prežil ťažkú vnútornú krízu, stratil náboženskú vieru i vieru v systém hodnôt vyznávaných dobovou spoločnosťou. Na základe tejto straty viery sa priklonil ku skepticizmu a iracionalizmu. Napokon sa vzdal aj pokračovania štúdia.
V roku 1800 sa presťahoval do [[Berlín]]a, kde začal pracovať ako úradník na ministerstve financií. Zároveň sa tu stretával s mnohými literátmi, najmä prvými romantickými básnikmi (Friedrich de la Motte Fouqué, Ernst Moritz Arndt a ďalší). V roku 1801 podnikol cestu do [[Paríž]]a. Počas spiatočnej cesty sa vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] nadchol tamojšou krajinou a uvažoval nad tým, že by tam ostal žiť. Bol však bez finančných prostriedkov a navyše tu ochorel. Na jeseň 1802 po neho prišla jeho nevlastná sestra Ulrika, ktorá ho priviedla späť do Nemecka.
Žil striedavo v [[Weimar]]e (tu sa spoznal s [[Johann Wolfgang Goethe|Goethem]] a [[Friedrich Schiller|Friedrichom Schillerom]]), v [[Lipsko|Lipsku]] a [[Drážďany|Drážďanoch]]. Napokon sa vrátil v roku 1804 späť do [[Berlín]]a. V roku 1805 vstúpil do štátnej služby vo východopruskom meste Königsberg (dnes [[Kaliningrad]], slov. Kráľovec). V roku 1807, po vojen medzi Francúzskom [[Napoleon Bonaparte|Napoleona I.]] a koalíciou [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]], [[Ruská ríša|Ruska]] a [[Britské impérium|Veľkej Británie]], v ktorej protifrancúzska koalícia prehrala, ho na ceste do [[Drážďany|Drážďan]] francúzske orgány zatkli a následne uväznili ako pruského špióna v pevnosti [[Joux]]. Po vrátení slobody v roku 1808 v [[Drážďany|Drážďanoch]] vydával s Adamom Heinrichom Müllerom (1779 – 1829) časopis ''Phöebus''. V roku 1809 podnikol krátku cestu do [[Praha|Prahy]], kde chcel tiež vydávať patriotický časopis ''Germania''. Po návrate do [[Berlín]]a pracoval na prelome rokov 1810 a 1811 v novinách ''Berliner Abendblätter''.
[[Súbor:Grabstätte Bismarckstr 2-4 (Wanns) Heinrich von Kleist 1.jpg|náhľad|vpravo|Náhrobný kameň von Kleista a H. Vogelovej na mieste ich samovraždy]]
Vnútorne skľúčený svojimi neúspechmi v spisovateľskej i novinárskej činnosti, sklamaný aj politickými udalosťami v Nemecku, sa napokon rozhodol ukončiť život samovraždou. Na dobrovoľný odchod zo sveta prehovoril aj svoju dôvernú priateľku Henriettu Vogelovú, ktorá trpela rakovinou v poslednom štádiu. Na brehu jazierka Kleiner Wannsee neďaleko od mesta [[Postupim]] najprv Kleist zastrelil Henriettu Vogelovú a následne aj seba. Obaja boli pochovaní na druhý deň na mieste ich samovraždy.<ref>FÖLDÉNYI, László F.: Kleist umrie a umrie a umrie. In: ''Goyov pes.'' Bratislava : Kalligram, 2007, s. 160.</ref>
== Dielo ==
Řádek 24 ⟶ 34:
* ''Die Marquise von O…'', 1808
* ''Michael Kohlhaas'', 1811
== Literatúra o ňom ==
* FÖLDÉNYI, László F.: ''Heinrich von Kleist: Im Netz der Wörter.'' München : Mathes & Seitz, 1999.
* FÖLDÉNYI, László F.: Kleist umrie a umrie a umrie. In: ''Goyov pes.'' Bratislava : Kalligram, 2007, s. 150 – 164. ISBN 978-80-7149-942-8 (esej)
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
| |||