František I. Turzo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
wikilinky, typografia
Brabka (diskusia | príspevky)
rozšírenie, aktualizácia, externé odkazy
Riadok 1:
'''František Turzo''' (* 1515? – † 1574) nitriansky biskup (nekňaz), prefekt Uhorskej komory, predseda Dvorskej komory, kráľovský radca, od roku 1569 kráľovsky dvormajstr (titulárna funkcia), zakladateľ bytčiansko-oravskej vetvy Turzovcov, najmocnejší feudál v oblasti severozápadného Slovenska. František Turzo významne staviteľsky prispel na Oravskom, Lietavskom hrade a Bytčianskom zámku, podporoval školstvo, vzdelanosť, kolonizáciu, zakladanie nových dedín a hospodárskych dvorov. Hoci bol katolíkom, bol naklonený reformácii a na Oravskom hrade si vydržiaval evanjelického kazateľa.
'''František Turzo''' (* [[1515]] – † [[1574]]) bol ako nekňaz nitrianskym biskupom, tejto funkcie sa však vzdal, oženil sa s Barbarou Kostkovou a prešiel na luteránsku vieru. Jeho druhou manželkou bola Katarína Zrínska, s ktorou mal syna [[Juraj VII. Turzo|Juraja VII. Turza]], budúceho uhorského palatína. Zaslúžil sa o výstavbu zámku v [[Bytča|Bytči]], kam sa však už nenasťahoval, zomrel tesne pred jeho dokončením.
 
== Kariéra ==
* [[1534]]{{--}}[[1557]] – [[Biskupstvo Nitra|Nitriansky biskup]];
* [[1534]], [[1556]]{{--}}[[1574]] – [[Zoznam županov Oravy|župan Oravy]].
František sa narodil spišskému županovi Jánovi Turzovi, zvanému Krivý, a Anne Abafiovej. Otec mu zomrel, keď bol ešte dieťa a tak sa jeho poručníkom stal vplyvný druhostupňový strýko [[Alexej I. Turzo|Alexej Turzo]]. Ten pre Františka v roku 1534 získal nitrianske biskupstvo. Hoci nebol vysväteným kňazom, bol František Turzo v roku 1544 zvolený za nitrianskeho biskupa. V tej dobe nebolo nič zvláštne, že vysoké cirkevné úrady zastávali svetskí ľudia. Duchovnú správu nitrianskej diecézy zveril svojmu kanonikovi Jurajovi Hetesovi a sám spravoval majetky biskupstva a podieľal sa na verejných krajinských záležitostiach. Panovník Františka menoval prefektom (správcom) Uhorskej komory v Bratislave. Stal sa taktiež členom miestodržiteľstva, najvyššieho úradu uhorskej vnútornej politiky. V priebehu niekoľkých rokov sa stal členom každého vplyvného krúžku vládnych úradníkov. V roku 1550 mu vymenovanie za nitrianskeho biskupa potvrdil aj pápež Július III. V roku 1553 sa stal aj predsedom kráľovskej komory.<ref>GECSÉNYI, L.: Tajomný Thurzo. František Thurzo, predseda Uhorskej a Dvorskej komory (1549 – 1563). In: LENGYELOVÁ, T. a kol. Thurzovci a ich historický význam. Bratislava 2012, s. 55 – 73.</ref>
== Rodinný život ==
V polovici 16. storočia hlavnej uhorskej vetve Turzovcov hrozilo vymretie. Aby mohol biskup František dostáť svojim rodovým záväzkom, musel sa vzdať cirkevnej dráhy. Aby kompenzoval stratu Nitrianskeho biskupstva, rozhodol sa získať [[Oravský hrad]] s panstvom. V marci roku 1556 zaplatil František zálohovú sumu 18 337 uhorských zlatých a dostal prísľub, že ak sa ožení sa a narodí sa mu syn, mohol by hrad prejsť aj do jeho vlastníctva. Následne rezignoval na funkciu biskupa a v tom istom roku vstúpil do zväzku manželského s Barborou Kostkovou, dcérou [[Mikuláš Kostka|Mikuláša Kostku zo Sedlíc]] a Anny z Hrušovského hradu (dcéry Hyeronýma Hrušovského zo Záblate). Svadba sa konala v katolíckom duchu na Lietavskom hrade 14. júna 1556.
Koncom októbra 1556 panovník uvoľnil Františka z hodnosti prefekta Uhorskej komory a vymenoval ho predsedom Dvorskej komory. Získaním Oravského panstva a županskej hodnosti nadobudol František zázemie pre svoj svetský život. Vďaka manželstvu s Barborou Kostkovou získal František Turzo v roku 1558 aj [[Lietavský hrad]] s panstvom. Kúpil ho za 12 640 zlatých.
Manželstvo s Barborou Kostkovou ostávalo bezdetné a hrozba vymretia rodu trvala ďalej. Po piatich rokoch 6. 4. 1561 Barbora zomrela. Za svoju druhú manželku si vyvolil 14-ročnú Katarínu, dcéru bývalého chorvátsko-slavónskeho bána, vtedy kapitána Szigetváru Mikuláša Zrínskeho a Kataríny Frangepánovej. Svadba sa konala 28. júna 1562 na hrade v Bojniciach a zúčastnili sa jej významní predstavitelia Uhorska. Pôvodne sa mala konať 21. júna 1562 na hrade Eberau (Monyorókerék).<ref>FEDERMAYER, F.: Svadobné oznámenia Thurzovcov (prameň ku genealogickému výskumu rodu). In: LENGYELOVÁ, T. a kol.: Thurzovci a ich historický význam. Bratislava 2012, s. 185 – 202.</ref> Aj druhý sobáš prebehol podľa zákonov a obradov katolíckej cirkvi. Behom nasledujúcich deviatich rokov sa im narodilo päť detí: Anna (*1565), [[Juraj VII. Turzo|Juraj]] (*1567), František (*1569), Uršula (*1570) a Katarína (*1571). Dospelého veku sa nedožil syn iba syn František.<ref>SAKTOROVÁ, H.: Príspevok ku genealógii rodiny Turzo. In: Bibliografické štúdie, 2007, roč. 32, s. 175 – 186.</ref>
František Turzo a Katarína Zrínska žili striedavo na Lietavskom a Oravskom hrade. František Turzo sa snažil získať aj susedný [[Hričovský hrad|Hričov]] a [[Bytčiansky zámok|Bytču]] s panstvom, čo sa mu podarilo v roku 1563. Ako zálohovú sumu zložil 17 000 zlatých.
František Turzo zomrel 17. marca 1574 na Oravskom hrade. Pochovali ho v bytčianskom farskom kostole. Jeho vdova Katarína Zrínska sa s deťmi usadila na Bytčianskom zámku, ktorý sa stal hlavným sídlom bytčiansko-oravskej vetvy Turzovcov na nasledujúce polstoročie.<ref>LENGYELOVÁ, T.a kol.: Thurzovci a ich historický význam. Bratislava 2012.</ref>
 
'''Literatúra'''
 
LENGYELOVÁ, T.a kol.: Thurzovci a ich historický význam. Bratislava 2012.
 
GECSÉNYI, L.: Tajomný Thurzo. František Thurzo, predseda Uhorskej a Dvorskej komory (1549 – 1563). In: LENGYELOVÁ, T. a kol. Thurzovci a ich historický význam. Bratislava 2012, s. 55 – 73.
 
SAKTOROVÁ, H.: Príspevok ku genealógii rodiny Turzo. In: Bibliografické štúdie, 2007, roč. 32, s. 175 – 186.
DVOŘÁK, P. A KOLEKTÍV: Juraj Turzo. Veľká kniha o uhorskom palatínovi. Martin 2012.
 
FEDERMAYER, F.: Svadobné oznámenia Thurzovcov (prameň ku genealogickému výskumu rodu). In: LENGYELOVÁ, T. a kol.: Thurzovci a ich historický význam. Bratislava 2012, s. 185 – 202.
 
BERNÁTOVÁ, M.: František Turzo. In: MÚZA 1/2016. Dostupné online: http://www.floowie.com/cs/cti/muza12016/#/strana/24/zvacseni/100/
 
CHMELÍK, M.: Thurzovci a Orava. In: Turzovci, Zborník z konferencie. S. 14 – 27.
 
KOČIŠ, J. – KURUCÁROVÁ, J.: Palatín – životné osudy Juraja Thurzu. Žilina 2012.
 
ČERŇAN, I.: Oravský hrad v období Turzovcov. In: Zborník Oravského múzea 1955 – XII, str. 24 – 32.
 
{{Biografický výhonok}}
 
{{DEFAULTSORT:Turzo, Juraj}}