Francisco Pizarro: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa AdamRihane (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pelex |
|||
Riadok 1:
{{bez zdroja}}
[[Súbor:Francisco-Pizarro-um1540.png|náhľad|Francisco Pizarro]]
'''Francisco Pizarro''' (* [[1476]] alebo [[1478]], [[Trujillo]], [[Extremadura]] - † [[26. jún]] [[1541]], [[Ciudad de los Reyes]] (dnes [[Lima]])) bol španielsky [[conquistador]].
== Životopis ==
Narodil sa ako jeden z nemanželských synov španielskeho [[šľachta|šľachtica]] a [[dôstojník]]a. Ako mnohí jeho súčasníci hľadal uplatnenie za oceánom v nedávno objavenej [[Amerika (svetadiel)|Amerike]]. Založil si plantáž a lovil vraj [[Indiáni|Indiánov]], aby mu na nej ako otroci pracovali. To mu však nestačilo a podobne ako iní dobyvatelia [[conquistador]]i sníval o [[zlato|zlate]].
V roku [[1513]] sa zúčastnil na výprave [[Vasco de Balboa|Vasca de Balboa]], ktorý po prechode cez panamskú šiju objavil [[Tichý oceán]]. Španieli vtedy od domorodcov prvý raz počuli o veľkej, bohatej ríši ďaleko na juhu. Inšpiráciou sa mu stal úspech iného dobrodruha [[Hernando Cortés|Hernanda Cortéza]], ktorý naplnil ten najväčší sen: zmocnil sa ríše [[Aztékovia|Aztékov]] plnej zlata a koristi. Francesco Pizarro sa spojil s ďalším dobrodruhom Diegom de Almargom a kňazom Hernandom de Luque a začali organizovať výpravy na juh.
Prvá sa skončila absolútnym fiaskom, skoro sa z nej nevrátili. Na druhej už dosiahol hranice ríše, ktorú domorodci nazývali Pirú a zajal obchodnú plť naloženú zlatom a iným tovarom. Správy o bohatstve záhadnej ríše sa potvrdili. V roku [[1531]] Francesco Pizarro vyrazil na tretiu a rozhodujúcu výpravu. So 168 mužmi sa vydal poraziť mocnosť, o ktorej rozmeroch nemal ani tušenia.
Francisco Pizarro mal šťastie, ríšu práve oslaboval boj o trón medzi dvomi synmi predchádzajúceho Inka Huascarom a Atahualpom. Atahualpa ešte pred príchodom Španielov brata porazil a zajal. Po boji si liečil zranenia v meste Cajamarka neďaleko miesta, kde Pizarro pristál. V meste a jeho okolí táborilo až niekoľko desiatok tisíc [[inka|Inkových vojakov]], Atahualpa sa preto so Španielmi bez obáv stretol.
Výhodou Španielov boli jazdci a [[strelné zbrane]], ktoré v Indiánoch vyvolávali hrôzu a brnenie, vďaka ktorému boli prakticky nezraniteľní. Francesco Pizarro nechal zmasakrovať niekoľkotisícový neozbrojený sprievod a panovníka zajal ako rukojemníka. Ríša zmietaná vnútornými rozpormi bola bez vládcu ochromená.
Atahualpu Španieli neprepustili ani potom, čo za seba zaplatil ohromné výkupné: zaplnil zlatom a striebrom do výšky dvoch metrov izbu s rozlohou 34 štvorcových metrov. Napriek tomu ho na základe vykonštruovaných obvinení popravili.
Poslední Inkovia sa stiahli do horských pevností, akou bolo aj známe [[Machu Picchu]] a odtiaľ ešte niekoľko desaťročí pokračovali v odpore. Nepomohlo im ani to, že sa Španieli o korisť veľmi rýchlo pobili medzi sebou.
Francisco Pizarro sa stal guvernérom dobytej provincie. Spolu so súrodencami, čo sa k nemu zo Španielska pripojili, najprv zavraždili Almarga. Ten sa búril, že pri delení koristi ťahal za kratší koniec. V roku [[1541]] si zostatok Almargových prívržencov počkal na Francesco Pizarra, aby svojho vodcu pomstili. Nedali mu čas ani na to, aby sa pomodlil.
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Francisco Pizarro}}
{{DEFAULTSORT:Pizarro, Francisco}}
| |||