Os Berlín-Rím-Tokio: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
CommonsDelinker (diskusia | príspevky)
Odkaz na súbor WWII.png bol nahradený odkazom Map_of_participants_in_World_War_II.png.
Starekolena (diskusia | príspevky)
update
Riadok 4:
'''Os Berlín-Rím-Tokio''' bolo vojensko-politické zoskupenie štátov počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].
 
Zoskupenie vzniklo v medzivojnovom období, ako reakcia na vojenské zmluvy medzi [[Poľsko]]m, [[Anglicko]]m a [[Francúzsko]]m. Vedúcou mocnosťou Osi bolo [[Nemecko]] s [[nacizmus|nacistickým]] režimom diktátora [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]]. Dôležitou mocnosťou v [[Európa|Európe]], tak isto s podobným [[fašizmus|fašistickým]] režimom, bolo tiež [[Taliansko]], vedené [[Benito Mussolini|Benitom Mussolinim]]. PoV podpiseoktóbri paktu1936 bola medzi nimi podpísaná dohoda, ktorá určovala nemecké a talianske sféry vplyvu v Európe. Vo svojom prejave 1. novembra [[Benito Mussolini|Mussolini]] povedal, že odteraz sa budú všetky európske krajiny točiť okolo osi [[Berlín]]-[[Rím]], z čoho vzniklo pomenovanie paktu. tiahli spolu do vojny. NeskôrTakmer simultánne, v novembri 1936, bola medzi Nemeckom a Japonskom podpísaná zmluva proti [[Kominterna|Kominterne]] (komunistom). V máji 1939 Nemecko a Taliansko uzavreli vojenský ([[Oceľový pakt|oceľový]]) pakt, ku ktorému sa nav ichroku stranu1940 pridalo [[Japonsko]], a pakt sa tak zmenil na [[Berlín]]-[[Rím]]-[[Tokio]].
 
[[Sovietsky zväz]], vedený [[Josif Vissarionovič Stalin|J.V. Stalinom]], podpísal naešte pred začiatku vojny [[Pakt Ribbentrop-Molotov|dohodu s Hitlerom o rozdelení Poľska]] medzi nimi. Napriek tomu, že sa ZSSR podieľalo na rozpútaní 2. svetovej vojny útokom na Poľsko asi17 2 týždnední po nemeckom vpáde, nebolo považované za krajinu Osi. V roku [[1941]] nemecká [[Wehrmacht|armáda]] už nemala na území kontinentálnej Európy žiadnych nepriateľov, keďže v predošlom roku porazila [[Nórsko]], [[Francúzsko]] aj krajiny [[Benelux]]u. [[22. jún]]a 1941 sa vypravili nemecké vojská proti pôvodnému spojencovi - Sovietskemu zväzu. K Nemecku sa pripojilo v tejto vojne viacero krajín ako [[Fínsko]], [[Rumunsko]], [[Maďarsko]], [[Chorvátsko]] a [[prvá Slovenská republika|Slovensko]]. Vojne so ZSSR sa ako jediné z nemeckých spojencov vyhlo [[Bulharsko]].
 
24. novembra 1940 slovenská delegácia, ktorú viedol predseda vtedajšej slovenskej vlády a aj minister zahraničných vecí [[Vojtech Tuka]] podpísala v Berlíne prstúpenie k tomuto paktu.<ref>Karol Murgaš – Pakt statočných povinností (Politická reportáž o historických dňoch 23. – 26. novembra 1940), Turčiansky sv. Martin 1940</ref> V pondelok 25. novembra 1940 sa Vojtech Tuka ešte osobne stretol aj s Adolfom Hitlerom.<ref>Jozef Kuric: Pred sedemdesiatimi štyrmi rokmi sa Slovenská republika pridala k Osi zla, blog dennikn.sk, 24. nov. 2014, [https://dennikn.sk/blog/pred-sedemdesiatimi-styrmi-rokmi-sa-slovenska-republika-pridala-k-osi-zla-2/ Online]
</ref> 
 
V roku [[1941]] nemecká [[Wehrmacht|armáda]] už nemala na území kontinentálnej Európy žiadnych nepriateľov, keďže v porazila [[Nórsko]], [[Francúzsko]] aj krajiny [[Benelux]]u. [[22. jún]]a 1941 sa vypravili nemecké vojská proti pôvodnému spojencovi - Sovietskemu zväzu. K Nemecku sa pripojilo v tejto vojne viacero krajín ako [[Fínsko]], [[Rumunsko]], [[Maďarsko]], [[Chorvátsko]] a [[prvá Slovenská republika|Slovensko]]. Vojne so ZSSR sa ako jediné z nemeckých spojencov vyhlo [[Bulharsko]].
 
Prvou z krajín Osi, ktorá bola vo vojne porazená a jednala o mieri so Spojencami, bolo v roku [[1943]] [[Taliansko]]. Neskôr v 2. polovici roku [[1944]] nasledovali krajiny východnej Európy ako [[Rumunsko]] a [[Bulharsko]]. V auguste [[SNP|povstala]] proti okupácii krajiny aj značná časť slovenskej armády. Na stranu spojencov prešlo aj [[Fínsko]]. Jedným z posledných nemeckých spojencov v Európe zostalo [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]], ktorého obsadenie sovietskymi jednotkami bolo dovŕšené na prelome rokov 1944 a [[1945]]. Samotné Nemecko kapitulovalo [[8. máj]]a 1945, čím ukončilo boje druhej svetovej vojny v Európe. Japonsko vzdorovalo nátlaku spojeneckých síl o niekoľko mesiacov dlhšie. V auguste však boli jeho jednotky v Mandžusku napadnuté Sovietmi a na jeho územie boli zhodené Američanmi dve atómové bomby. Japonské ozbrojené sily kapitulovali [[2. september|2. septembra]] 1945.
 
== Referencie ==
<references />
 
== Pozri aj ==