Operačný systém: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 194.160.130.34 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ
Značky: odstránenie sekcie vizuálny editor
Riadok 6:
Najbežnejšie súčasné desktopové operačné systémy sú [[Microsoft Windows]], [[Mac OS X]], [[Linux]], [[FreeBSD]] a [[Solaris]]. Windows je najpopulárnejší desktopový OS, pričom Linux je najpoužívanejší v serverových prostrediach. [[Linux]], [[Mac OS X]] aj [[Microsoft Windows]] majú všetky nielen osobné, ale aj serverové varianty. S výnimkou MS Windows, dizajny všetkých spomenutých operačných systémov boli inšpirované, alebo priamo zdedené, z operačného systému [[Unix]]. [[Unix]] bol vyvinutý v [[Bell Labs]] v 60. rokoch a bol základom vzniku mnohých voľných, ale aj komerčných operačných systémov.
 
s iným programom, alebo oznámiť, že už viac nepotrebuje [[CPU]], robí to pomocou prerušení.
== Základné technológie ==
Operačný systém je súbor technológií, ktoré boli navrhnuté, aby umožnili počítaču vykonávať určité funkcie. Tieto technológie môžu (ale aj nemusia) byť prítomné v každom OS, a často sa vyskytujú rozdiely v ich implementácii. Avšak, ako bolo spomenuté vyššie, väčšina súčasných moderných operačných systémov bola odvodená od rovnakých predchodcov, a tak sú v základe podobné.
 
=== Vykonávanie programu ===
Najbežnejšia funkcia operačného systému je podpora aplikácií spustených užívateľom. Na operačných systémoch s podporou multiprogramovania, sú bežiace programy označované ako procesy. Správa procesov využíva prostriedky poskytované operačným systémom na umožnenie vytvorenia, vykonania a ukončenia procesov, a zabezpečenie rôznych interakcií. Túto funkcionalitu zabezpečuje jadro operačného systému v spojení s príslušným hardvérom.
 
Vykonanie programu zahŕňa vytvorenie procesu operačným systémom. Jadro vytvorí proces a buď ho odloží na neskoršie použitie, alebo mu alokuje určitú časť pamäte, nahrá programový kód z disku alebo inej časti pamäte do novo-alokovanej oblasti a spustí jeho beh.
Jadro OS ukladá rôzne informácie o bežiacich procesoch. Medzi tieto informácie môže patriť:
* Jedinečný identifikátor, nazývaný identifikátor procesu (PID)
* Zoznam pamäte, ktorú program používa, alebo má k nej povolený prístup
* PID programu, ktorý vyžiadal jeho spustenie, alebo ID rodičovského procesu
* Meno súboru resp. cesta z ktorej bol program nahratý
* Súbor registra, obsahujúci posledné hodnoty všetkých CPU registrov
* Program counter – počítadlo ukazujúce na aktuálnu pozíciu v programe
 
=== Prerušenia ===
Prerušenia sú ústrednou časťou operačného systému a umožňujú mu vysporiadať sa s neočakávanými aktivitami bežiacich programov. Sú základnou formou, akou operačný systém prideľuje čas bežiacim procesom a bývajú priamo podporované väčšinou vyrábaných CPU. Prerušenia poskytujú počítaču spôsob, ako automaticky spustiť určitý kód ako odpoveď na rôzne udalosti. Dokonca aj veľmi jednoduché počítače podporujú hardwarové prerušenia, a umožňujú tak programátorovi špecifikovať kód, ktorý sa má vykonať keď nastane určitá udalosť.
 
Keď dôjde k prerušeniu, hardware počítača automaticky zastaví bežiaci program a uloží jeho registre a [[program counter]] (ukazovateľ aktuálnej pozície v programe). Je možné si to predstaviť ako uloženie záložky do knižky, keď čitateľa preruší telefonát.
 
V moderných operačných systémoch sú prerušenia spracúvané jadrom operačného systému. [[Prerušenie]] môže prísť buď od hardvéru počítača, alebo od bežiaceho programu. Keď nejaké hardvérové zariadenie vyvolá prerušenie, jadro operačného systému sa rozhodne, ako s touto udalosťou naloží, vo všeobecnosti ako reakciu buď spustí nejaký kód, alebo udalosť odignoruje. Spracovanie hardvérových prerušení je úloha, ktorá je zvyčajne pridelená programu nazývaný ovládač zariadenia, ktorý môže byť súčasťou operačného systému, alebo iného programu, alebo oboje. Ovládače potom môžu ďalej predať informáciu bežiacemu programu rôznymi spôsobmi.
 
Program môže tiež vyvolať prerušenie v operačnom systéme. Napríklad keď chce pristúpiť k hardvéru počítača, môže vyvolať prerušenie, čo spôsobí odovzdanie kontroly jadru operačného systému. To potom vykoná požiadavku, ktorá obsahuje inštrukcie, ktoré odovzdá hardvéru alebo ovládaču zariadenia. Keď si program žiada alokovať viac pamäte, spustiť alebo komunikovať s iným programom, alebo oznámiť, že už viac nepotrebuje [[CPU]], robí to pomocou prerušení.
 
=== Chránený mód a mód jadra ===