Wikipédia

Špania Dolina: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
šablóna
Úprava článku
Riadok 4:
| Názov = Špania Dolina
| Iné názvy =
| Obrázok = SpaniaŠpania Dolina 2007kostol 1114.jpg
| Popis obrázku = Pohľad na obec v popredí s [[Kostol Premenenia Pána (Špania Dolina)|Kostolom Premenenia Pána]]
| Popis obrázku =
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
Riadok 35:
| Poznámky =
}}
'''Špania Dolina''' je banícka [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Banská Bystrica|Banská Bystrica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]].
 
== Poloha ==
Riadok 43:
Špania Dolina bola pre svoje náleziská medenej rudy, obsahujúcej aj striebro, v minulosti preslávená po celej Európe. Začiatky ťažby v tejto lokalite možno iba približne datovať do 11. - 12. storočia. Archeologické nálezy však potvrdzujú dobývanie medenej rudy už v [[eneolit]]e.
 
Špania Dolina, spolu s ďalšími baníckymi osadami - [[Staré Hory]], [[Richtárová]], [[Piesky]], [[Moštenica]] a [[Tajov]], - sa rozvíjali najmä v súvislosti s usadením sa banských podnikateľov v meste [[Banská Bystrica]]. Majitelia baní, tzv. waldbürgeri, ktorých domy boli postavené na hlavnom banskobystrickom námestí, ťažili aj v oblasti Španej Doliny. Lokalita v prameňoch figuruje pod názvami: ''Montana'' (1263), ''Grueb'' (1458), ''Herrengrundt'' (1535), neskôr všeobecne ako Herrengrund. V latinčine mal názov obce podobu ''Vallis Dominorum'', po maďarsky ''Úrvölgy''.
 
Zlaté obdobie ťažby predstavovalo fungovanie thurzovsko-fuggerovského ťažiarskeho podniku (1493 – 1546). [[Ján Thurzo]] začal na Španej Doline už v roku 1494 hĺbiť šachtu nového typu, tzv. hlavnú. Neskoršie bola nazývaná ako ''Dolná'' alebo ''Ferdinandova šachta''. Dosiahla hĺbku 250 m. Touto šachtou sa odvodňoval celý špaňodolinský revír. Po vyčerpaní ložísk strieborno-medenej rudy na [[Staré Hory|Starých Horách]] okolo roku 1546 sa ťažba a spracovanie rudy odohrávali najmä na Španej Doline. Na prelome 16. a 17. storočia však začala rentabilita ťažby klesať.
Riadok 49:
V 17. a 18. stor. sa začali v Španej Doline hĺbiť ďalšie nové štôlne a šachty, ako napríklad šachta ''Maximilián'', šachta ''Mária'', a najhlbšia šachta ''Ludovika'' (do hĺbky 440 metrov). Konské gáple na pohon banských ťažných strojov začali nahrádzať vodné kolesá poháňané vodou z unikátneho banského vodovodu. K šachtám v Španej Doline privádzal vodu približne 36 km dlhý systém zberných, náhonových a spojovacích jarkov, ktorý začínal až pod [[Prašivá (vrch)|Prašivou]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Vodovod sa začal budovať v 15. storočí a bol funkčný do začiatku 20. storočia.
 
Najťažším obdobím v dejinách Španej dolinyDoliny bolo 17. storočie, kedy protihabsburské stavovské povstania ohrozovali ťažbu a stracovaniespracovanie rúd. Zhoršovalo sa aj sociálne postavenie baníkov, čoho dôsledkom bolo niekoľko štrajkov a otvorených vzbúr (v 17. storočí v rokoch 1609, 1610, 1626, 1632, 1638, 1640, 1646 a 1673).<ref>''[[Slovník obcí Banskobystrického okresu]]''. Ed. Š. Pisoň. Banská Bystrica 1968, s. 341.</ref> Koncom 17 stor. pracovalo v Španej Doline už iba 800 robotníkov. V druhej polovici 18. storočia už boli z väčšej časti rudné ložiská vyčerpané, ale ťažba pokračovala ešte v 19. storočí. Bane boli napokon zatvorené v roku 1888.
 
V roku 1957 sa začalo s výstavbou úpravne rúd, ktorá bola otvorená v roku 1964. Získavala sa v nej meď zo starého haldového materiálu. Materiál na spracovanie sa dovážal aj z neďalekej lokality [[Piesky]], a to tunelom, ktorý bol prerazený v roku 1961.
Riadok 58:
 
== Pamiatky ==
[[SúborObrázok:SpaniaDolinaKostol.JPG|náhľad|left|alt=Areálthumb|200px|[[Kostol bielehoPremenenia kostola,Pána v(Špania pozadí obloha.Dolina)|Areál kostolaKostol Premenenia Pána]]]]
{{Pozri aj|Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Špania Dolina}}
Špania dolina je lokalitou s množstvom (85) zachovalých kultúrnych pamiatok z obdobia rozkvetu banskej činnosti. Časť z nich je reštaurovaná a verejne prístupná. Vďaka tomu sa obec v roku 1979 dostala do zoznamu [[Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry|pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry]].
 
V obci sa nachádza [[Kostol Premenenia Pána (Špania Dolina)|kostolKostol Premenenia Pána]], pôvodne románska stavba, prestavaná v gotickom štýle v roku 1254. V tom roku sa stal aj rímsko-katolíckym farským kostolom. V prvej polovici 16. storočia bol komplex kostola, fary a bašty opevnený. V roku 1994 bola farnosť zrušená, kostol sa stal filiálkou farnosti v [[Uľanka|Uľanke]]. Z námestia sa do kostolnéhokosto[lného areálu dá vyjsť po zakrytomkrytom schodištischodisku. V areáli sa nachádza Diecézne centrum mládeže [[Banskobystrická rímskokatolícka diecéza|Banskobystrickej diecézy]]. Na ďalšej z budov sú slnečné hodiny.
 
Priamo nad obcou sa nachádza banská halda, v jej okolí šachty, štôlne a ďalšie pozostatky banskej činnosti.
 
K obci patrí aj bývala osada [[Piesky]],; spojené sú banskou štôlňou.
 
== Turizmus ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Špania_Dolina“