Kominterna: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Starekolena (diskusia | príspevky)
doplnenie
Starekolena (diskusia | príspevky)
doplnenie
Riadok 1:
{{Na úpravu}}
'''Komunistická [[Internacionála (združenie)|internacionála]]''', skrátene '''Kominterna''' alebo '''Tretia internacionála''' (rusky: Коммунистический интернационал alebo Коминтерн, anglicky: Comintern) bola medzinárodná [[komunizmus|komunistická]] [[organizácia]] založená v [[Moskva|Moskve]] v marci 1919 a pôsobiaca do roku 1943. Vyzývala k medzinárodnému boju „všetkými dostupnými prostriedkami, vrátane ozbrojených síl, za zvrhnutie medzinárodnej buržoázie a za vytvorenie medzinárodných Sovietskych republík ako prechodnej fáze k úplnému zrušeniu štátu.“ <ref>[http://www.mi5.gov.uk/output/the-communist-threat.html MI5 History], The Inter-War Period</ref> Jej pokračovateľom bolo Informbyro (Informačná kancelária komunistických a robotníckych strán) pôsobiace v rokoch 1947 až 1956.
 
==Kominterna (1919-1943)==
[[Súbor:Gottwald (EKI).jpg|náhľad|Preukaz člena Kominterny, [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]] z roku 1935.]]
Kominterna bola založená po rozpustení Druhej internacionály v roku 1916, čo bolo aj dôsledkom Leninovej tézy z roku 1915 o nevyhnutnosti revolučného boja za socializmus, ktorú prijala len časť jej členov označovaná ako "Zimmerwaldskí" ľavičiari. Kominterna zorganizovala v rokoch 1919 až 1935 sedem svetových kongresov a trinásť „rozšírených plenárnych zasadaní“, čo boli stretnutia rozšíreného riadiaceho výkonného výboru v rokoch 1922 - 1933. V roku v novembri 1936, bola medzi Nemeckom a Japonskom podpísaná zmluva proti Kominterne (neskôr sa pridalo aj Taliansko). V máji 1939 Nemecko a Taliansko uzavreli vojenský pakt, ku ktorému sa v roku 1940 pridalo [[Japonsko]], a tak vznikla [[Os Berlín-Rím-Tokio]]. Kominterna oficiálne vystupovala proti fašizmu avšak 133 z 492 zamestnancov Kominterny sa stalo obeťou [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 až 1938 a niekoľko stoviek nemeckých komunistov a antifašistov, ktorí buď utiekli z nacistického Nemecka alebo sa vysťahovali do Sovietskeho zväzu boli zabití a viac ako tisíc ich bolo odovzdaných nazad do Nemecka.<ref>The Black Book of Communism: Crimes, Terror, Repression, Ed.: [[Stéphane Courtois]], 1997 (anglicky)</ref> Kominterna bola oficiálne rozpustená [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] v priebehu roka 1943.
Kominterna bola založená po rozpustení [[Druhá internacionála|Druhej internacionály]] (Medzinárodné združenie socialistických strán zaniklo v Paríži v roku 1914) v roku 1916, čo bolo aj dôsledkom Leninovej tézy z roku 1915 o nevyhnutnosti revolučného boja za socializmus, ktorú prijala len časť jej členov označovaná ako "Zimmerwaldskí" ľavičiari. Ustanovujúci kongres sa konal v Moske 2. – 6. mája 1919 za účasti 52 delegátov z 34 komunistických strán (aj ľavica [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]], [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] vznikla až 1921). Kominterna zorganizovala v rokoch 1919 až 1935 sedem svetových kongresov a trinásť „rozšírených plenárnych zasadaní“, čo boli stretnutia rozšíreného riadiaceho výkonného výboru v rokoch 1922 až 1933. Kongresy sa konali vždy v Moskve (a niekedy aj v Petrohrade).
 
KominternaPosledný bolasiedmi založenákongres po(od rozpustení25. Druhejjúla internacionálydo v20. rokuaugusta 1916,1935) čozmenil bolopredchádzajúcu aj dôsledkom Leninovej tézyorientáciu z roku 1915 o nevyhnutnosti revolučnéhotriedneho boja zana socializmus,spoločný ktorúboj prijalaproti lenfašizmu časťv jejtzv. členov"ľudovom označovaná ako "Zimmerwaldskífronte" ľavičiari. Kominterna zorganizovala(aj v rokochspolupráci 1919s nekomunistickými 1935stranami) sedemna svetovýchčom kongresovmal azásluhu trinásť[[Georgi „rozšírených plenárnych zasadaní“Dimitrov]], čoúčastník bolisúdneho stretnutiaprocesu rozšírenéhosúvisiaceho riadiacehos výkonného[[Požiar výboruRíšskeho vsnemu|požiarom rokochRíšského 1922 - 1933snemu]]. V roku v novembri 1936, bola medzi Nemeckom a Japonskom podpísaná zmluva proti Kominterne (neskôr sa k nej pridalo aj Taliansko). V máji 1939 Nemecko a Taliansko uzavreli vojenský pakt, ku ktorému sa v roku 1940 pridalo [[Japonsko]], a tak vznikla [[Os Berlín-Rím-Tokio]]. Kominterna oficiálne vystupovala proti fašizmu avšak 133 z 492 zamestnancov Kominterny sa stalo obeťou [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 až 1938 a niekoľko stoviek nemeckých komunistov a antifašistov, ktorí buď utiekli z nacistického Nemecka alebo sa vysťahovali do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a boli zabití a viac ako tisíc ich bolo odovzdaných nazad do Nemecka.<ref>The Black Book of Communism: Crimes, Terror, Repression, Ed.: [[Stéphane Courtois]], 1997 (anglicky)</ref> [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] sa v auguste 1939 dohodol s [[Adolf Hitler|Hitlerom]] a uzavreli [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt o neútočení]]. Až do júna [[Operácia Barbarossa|1941 (kedy napadlo]] Nemecko priamo ZSSR) Internacionála hlásala politiku "nezasahovania". Až potom sa otvorene pridala na stranu [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]]. Kominterna bola oficiálne rozpustená [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] v priebehu roka 1943, pravdepodobne z dôvodu, že nechcel dráždiť už svojich spojencov (VB, USA) otvorenou podporou komunistických strán v ich krajinách.
 
==Ideologický boj po skončení druhej svetovej vojny ==