Otvoriť hlavné menu

Zmeny

Pridaných 16 bajtov ,  pred 3 rokmi
d
drobne, wikilinky, formulácia
[[Súbor:Red White Blood cells.jpg|náhľad|Zľava doprava: červená krvinka, krvná doštička, biela krvinka]]
'''Krv''' ([[latinčina|lat.]] ''sanguis'', [[gréčtina|gr.]] ''haima'') je z morfologického hľadiska [[mezenchým]]ové [[tkanivo]], ktorého bunky ([[hemocyty]]) sa pohybujú v tekutej medzibunkovej látke ([[krvná plazma|krvnej plazme]]). Z fyziologického hľadiska je krv rôznorodá [[tekutina]] pozostávajúca z [[krvné bunky|krvných buniek]] arozptýlených v [[krvná plazma|krvnej plazmyplazme]].
 
MedicínskeVedecké termíny súvisiace s krvou sa môžutvoria začínať napredponami „hemo-“ alebo „hemato-“ a končiť saalebo napríponou „-émia“.
 
Hlavnou funkciou krvi je dopravovať živiny a základné prvky (napríklad [[kyslík]], [[glukóza|glukózu]]) do [[tkanivo|tkanív]] a odvádzať odpadové produkty (napríklad [[oxid uhličitý]], [[kyselina mliečna|kyselinu mliečnu]]). Krv transportuje aj bunky (napríklad [[leukocyt|biele krvinky]], [[trombocyt|krvné doštičky]]) a rôzne chemické zlúčeniny (napríklad [[aminokyselina|aminokyseliny]], [[tuk]]y, [[hormón]]y) medzi tkanivami. Problémy s krvným zložením alebo cirkuláciou môžu viesť k poruchám funkcie tkanív a orgánov.
Ľudská krv je kvapalné [[tkanivo]] a jednou z jej hlavných funkcií je transport [[kyslík]]a po tele. Zásobuje tkanivá živinami, rozvádza [[hormón]]y, odvádza odpadové produkty a obsahuje rôzne zložky [[imunitný systém|imunitného systému]], ktoré chránia telo pred [[infekcia|infekciou]]. Priemerný ľudský organizmus obsahuje asi 4{{--}}6 [[liter|litrov]] krvi, čo je asi 8 % telesnej [[hmotnosť|hmotnosti]]. Dospelí ľudia majú asi 60 ml krvi na kilogram [[ľudská hmotnosť|telesnej hmotnosti]].
 
Ľudská krv je [[červená]] v rozsahu od svetločervenej, keď je [[dýchanie|okysličená]], po tmavočervenú, keď je odkysličená. Červená farba pochádza z [[hemoglobín]]u, čo je [[metaloproteín]]ová zlúčenina obsahujúca [[železo]] vo forme chemickej štruktúry kofaktoru – [[hém]]u, na ktorú sa viaže [[kyslík]]. Existujú populárne mylné predstavy, že odkysličená krv je modrá a že krv sa stane červenou, len keď príde do kontaktu s kyslíkom. Krv nikdy nie je [[modrá]], ale [[žila|žily]] sú modré, pretože [[koža]] svetlo je [[rozptyl|rozptyľovanérozptyľuje]] [[koža|kožou]]. Navyše krv vo vnútri je tmavočervená a vykazuje slabý svetelný odraz. Žily a [[tepna|tepny]] vyzerajú podobne, keď sa koža odstráni a pozeráme sa na ne priamo.
 
Krv sa pohybuje v [[cieva]]ch a je poháňaná [[srdce|srdcom]], čo je svalové čerpadlo. Prúdi do [[pľúca|pľúc]] na okysličenie, a potom cirkuluje telom cez [[tepna|tepny]]. Rozptyľuje svoj obsiahnutý kyslík prechodom cez tenké krvné cievy, nazývané [[kapilára|kapiláry]] (vlásočnice). Potom sa vracia do srdca [[žila]]mi. Článok [[obehová sústava]] obsahuje podrobný opis tejto cirkulácie.
 
=== Charakteristika ===
U človeka tvorí krv 8 až 9 % hmotnosti tela. Jej objem je priemerne 5 litrov. Stále sa obnovuje – všetky zložky však individuálne. Krv je červená nepriehľadná (viskózna) tekutina[[suspenzia]] prúdiaca v krvných cievach, skladá sa z tekutej zložky – krvnej plazmy (56 %), z rôznych typov buniek ([[červené krvinky]], [[biele krvinky]], [[krvné doštičky]]) (44 %) a spolu s tkanivovým mokom vytvára [[homeostáza|vnútorné prostredie]] organizmu. Krv sa nedostáva do priameho styku s tkanivami – prúdi v uzavretých rúrkach a predovšetkým sprostredkováva prenos látok a dýchacích plynov medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Strata krvi bez následkov je 0,5 litra, strata väčšia ako 1,5 litra môže spôsobiť [[smrť]].
 
=== Zloženie ===
22 151

úprav