Španielska občianska vojna (1936): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d formulacia, wlinky |
|||
Riadok 24:
== Charakteristika ==
Vo vojne, ktorá začala [[17. júla]] [[1936]] sa z neprehľadného spoločenského a politického spektra španielskej spoločnosti vyprofilovali dve proti sebe stojace strany: prevažne ľavicoví '''Republikáni''' bojujúci na strane oficiálnej vlády [[Druhá španielska republika|Španielskej republiky]] a pravicoví '''Nacionalisti''', ktorí boli neskôr nazývaní [[Frankizmus|'''frankisti''']] podľa generála Franca, ktorý sa v priebehu vojny
Hoci [[Spoločnosť národov]] obhajovala politiku nezasahovania a vyhlásila aj zbraňové embargo, do konfliktu na oboch stranách významne zasiahli zahraničné sily. Na strane frankistov to od prvopočiatku konfliktu boli [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] a na strane republikánov od októbra 1936 [[ZSSR]] a [[Mexiko]]. Mimo toho na strane republikánov pôsobili aj dobrovoľnícke jednotky z ďalších štátov – tzv. [[Interbrigáda|interbrigády]].
Riadok 45:
Hoci vojna trvala len tri roky, poznamenala Španielsko na veľmi dlhú dobu a jeho ekonomika sa spamätávala ešte mnoho rokov. Ovplyvnila politiku a verejnú mienku ďaleko za hranicami Španielska a zapálila vášne medzi intelektuálmi a politickými spolky. Republikánski stúpenci ju označovali za zápas medzi „tyraniou a demokraciou“, alebo „fašizmom a slobodou“, a mnoho mladých idealistov tridsiatych rokov vstúpilo do interbrigád. Francovi stúpenci zase túto vojnu vnímali ako boj medzi „červenými hordami“ a „kresťanskou civilizáciou“.
Vojna mala obrovský význam aj pre vývoj počiatočnej fázy [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], pretože ako sily [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]], tak [[Sovietsky zväz]] si v nej vyskúšali svoju techniku a bojové [[Doktrína|doktríny]] a získaným skúsenostiam prispôsobili výcvik vojakov a zbrojné programy.
== História vojny ==
| |||