Erazmus Rotterdamský: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 24:
Roku [[1516]] vydal ''Výchovu kresťanského kniežaťa'' (''Institutio principis christiani''), ktorého vydanie inšpiroval pravdepodobne jeho tretí a posledný pobyt v Anglicku v tom roku. Knihu venoval ako radu mladému kráľovi [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karolovi V.]] Všeobecné princípy cti a úprimnosti aplikoval Erazmus na konkrétne úlohy kniežaťa, ktorého zobrazil ako služobníka svojho ľudu. Dielo býva porovnávané s [[Nicolò Macchiavelli|Macchiavelliho]] ''Vladárom'' ([[1537]]) ako najvýznamnejší spis o vláde [[16. storočie|16. storočia]].
Erazmus ako textový kritik a vydavateľ stál na začiatku modernej [[filológia|filológie]]. Ustanovil okrem iného aj v súčasnosti používanú (aj keď nesprávnu), takzvanú „humanistickú“ výslovnosť klasickej [[gréčtina|gréčtiny]]. Roku [[1516]] vydal kritické vydanie gréckeho textu [[Nový zákon|Nového zákona]] s vlastným [[latinčina|latinským]] prekladom a poznámkami. Túto knihu venoval [[pápež]]ovi [[Lev X.|Levovi X.]] a na vydanie textu použil novo obnovené [[rukopis]]y. V druhom vydaní zaviedol pre pomenovanie Nového zákona v latinskom jazyku namiesto termínu ''instrumentum'' dnes bežné ''testamentum''.
 
Erasmov kritický text použili napríklad na [[angličtina|anglický]] preklad prekladatelia [[kráľ]]a [[Jakub I. (Anglicko)|Jakuba I.]] (''King James Bible''), z prvých českých prekladov ho použil [[Václav Beneš Optát]]. Erazmov text bol neskôr označovaný ako ''textus receptus''. Okrem prvého vydania má Erazmus zásluhy aj na ďalších vydaniach ([[1522]], [[1527]] a [[1535]]).
 
Erazmove reformačné aktivity neboli vítané ani zna [[katolíctvo|katolíckej]], ani zna reformačnej stranystrane. Posledné roky života mu sťažovali spory s ľuďmi, ktorí mu boli dovtedy sympatickí. Medzi týmito spormi je významný predovšetkým jeden s [[Ulrich von Hutten|Ulrichom von Hutten]], výrazným géniom, ktorý sa pridal na [[Martin Luther|Lutherovu]] stranu. Erazmus Ulricha obviňoval, že prekrútil či nepochopil jeho výroky ohľadom [[reformácia|reformácie]] a opakoval svoju pozíciu nenadržiavať žiadnej zo stranstrán.
 
Najvýznamnejšou prácou posledných rokov Erazmovho života bol ''Ecclesiastes'' (Kazateľ, [[1535]]), v ktorom opisoval kázeň ako najdôležitejšiu úlohu [[kresťanstvo|kresťanského]] [[kňaz]]a. Krátky [[traktát]] z roku [[1533]], ''Príprava na smrť'', poukazuje aj na iné Erazmove dôrazy a tendencie, keď sa snažil vyzdvihnúť dobrý život ako nevyhnutnú podmienku šťastnej smrti.
 
Krátko pred svojou smrťou napísal knihu ''De puritate ecclesiae christianae'' (Čistota kresťanskej cirkvi), v ktorej sa obe znepriatelené strany v reformačných sporoch snažil uzmieriť. V niektorých svojich snahách je považovaný aj za predchodcu [[osvietenstvo|osvietenstva]].