Peter Ratkoš: Rozdiel medzi revíziami

Jeho vedeckú prácu možno celkovo rozdeliť na tri etapy, ohraničené rokmi 1945{{--}}1947 (veľkomoravská problematika, regionálne dejiny Liptova), 1949{{--}}1956 (ranostredoveké slovenské dejiny, sústredenie na otázky genézy [[Feudalizmus|feudalizmu]]) a 1956{{--}}1987 (návrat k veľkomoravskej problematike, začleňovanie Slovenska do Uhorska a vývoj do 13. storočia, [[Banícke povstanie|banícke povstanie rokov 1525{{--}}1526]], osmanská expanzia v rokoch 1526{{--}}1532).{{#tag:ref|Periodizácia približne podľa: {{Harvbz|Marsina|1981|St=615}}. U R. Marsinu vymedzené rokmi 1944{{--}}1947 (veľkomoravská problematika a problematika rodného kraja), 1949{{--}}1956 (rozšírenie záujmu na celoslovenskú problematiku) a od roku 1956 (problematika baníckeho povstania rokov 1525{{--}}1526 a návrat k veľkomoravskej problematike).|group=pozn}} V rokoch 1945{{--}}1948 sa venoval výskumu histórie Veľkej Moravy a regionálnym dejinám rodného kraja, Liptova, s chronologickým vymedzením na stredovek až raný novovek. V rokoch 1949{{--}}1956 už rozšíril svoj záujem na celoslovenskú problematiku. Narozdiel od svojho niekdajšieho školiteľa, D. Rapanta,{{#tag:ref|D. Rapant bol neskôr pre svoj protimarxistický postoj prepustený. Ako jediný profesor sa odvážil oponovať a podľa spomienok R. Marsinu na jednom školení údajne vyhlásil, že tiež študoval marxizmus, pričom dodal: ''„Uisťujem vás, že keby som na tom marxizme niečo našiel, aj ja by som sa stal marxistom.“''<ref>{{Harvbz|Sokolovič|20012011|Sst=82-83}}</ref>|group=pozn}} si Ratkoš osvojil zásady [[Historický materializmus|historického materializmu]] a [[Marxizmus|marxistickej ideológie]] sovietskeho typu. V tomto duchu teoreticky vymedzil svoje práce najmä na genézu feudalizmu a [[Nevoľníctvo|nevoľníctva]]. Ako na margo tejto doby uvádza jeho kolega [[Richard Marsina]]:<ref>Citované podľa: {{Harvbz|Bobák|2003|St=13}}</ref>

Napriek tomu, že Ratkošove práce spĺňali tieto kritériá a navyše bol jediným členom [[Komunistická strana Slovenska (1948)|Komunistickej strany Slovenska]] zo štyroch asistentov v seminári,<ref>{{Harvbz|Sokolovič|20012011|St=82}}</ref> nebolo mu umožnené naďalej pôsobiť na univerzite, ako plánoval. Namiesto toho získal miesto na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a umení (HÚ SAVU; od roku 1953 [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied]], HÚ SAV), o ktoré nemal záujem. Pôvodne sa s ním rátalo ako s administratívnym riaditeľom HÚ SAVU, čomu ale prekážala skutočnosť, že bol v kádrových posudkoch z univerzity vedený ako klerikál a bývalý člen [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]]. Nakoľko akadémia nemala pedagogické úlohy, vďaka čomu bola aj menej prísne sledovaná štátnymi orgánmi,<ref>{{Harvbz|Hudek|2010|Sst=97-98}}</ref> Ratkoš po získaní doktorátu a absolvovaní študijného výskumného pobytu v [[Maďarská ľudová republika|Maďarsku]] (1948{{--}}1949) nastúpil v roku 1950 na miesto vedeckého pracovníka HÚ SAVU.<ref name=SBS/>