Barok: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Oprava
Značky: odstránenie referencie vizuálny editor
d Revízia 6386876 používateľa Andulka4ever (diskusia) bola vrátená
Riadok 13:
[[Súbor:A Boule Commode.jpg|náhľad|Komoda ([[André Charles Boulle]])]]
[[Súbor:French Commode and Lamp Stands.jpg|náhľad|Komoda a stojany na lampy (autor [[Thomas Chippendale]])]]
[[Súbor:Orgel Roggenburg.jpg|náhľad|Barokový [[organ]] v [[kláštor]]e Roggenburg, [[Bavorsko]], [[Nemecko]]]]Mesto Barok Je Veľmi nezaujímavé.
[[Súbor:Kloster Schöntal 017.JPG|náhľad|Sv. Peter, kláštor Schöntal, [[Nemecko]]]]
[[Súbor:Las Soledades (Góngora).jpg|náhľad|Titulná strana [[Luis de Góngora y Argote|Góngorovej]] básne ''Las Soledades'' (''Samoty'')]]
 
'''Barok''' (alebo nespisovne '''baroko''') je označenie historického obdobia a umeleckého slohu, ktorý mu dominoval. Tento sloh má pôvod okolo roku [[1600]] v [[Rím]]e.<ref>{{citácia knihy|meno=Paul|priezvisko=Fargis|titul=The New York Public Library Desk Reference|rok=1998|vydanie=druhé|miesto=New York|vydavateľ=Macmillan General Reference|strany=262|isbn=0-02-862169-7}}</ref> a v [[Európa|Európe]] prevládal v [[17. storočie|17.]] a vo veľkej časti [[18. storočie|18. storočia a pretrváva dodnes už však nie s takou velkou slávou]]. Jeho prvé náznaky a diela vytvorené v tomto slohu možno nájsť i pred rokom [[1600]], rovnako ako jeho vplyv ojedinele pretrvával i na začiatku [[19. storočie|19. storočia]], pričom sa miešal najmä s obdobím [[rokoko|rokoka]], ktoré bolo jeho vyvrcholením a má len málo odlišných znakov. Barok možno považovať za medzistupeň medzi renesanciou a moderným vekom; mohol by sa javiť ako ďalšia fáza vývinu umenia. Najreprezentatívnejším teoretickým traktátom boli ''Životy súčasných maliarov, sochárov a architektov'' (Vite de' pittori, scultori e architetti moderni; vydané v roku [[1672]] v [[Rím]]e) od [[Gian Pietro Bellori|Giana Pietra Belloriho]].Trvá dodnes
 
== Názov ==
Řádek 34 ⟶ 35:
V tomto období nastal tiež veľký rozmach národných umeleckých škôl vo Francúzsku, Španielsku, Holandsku, Anglicku i v strednej Európe, ktoré pomohli viac rozvoju baroka ako renesancie. Najvýznamnejšou národnou akadémiou bola [[rím]]ska [[Akadémia sv. Lukáša]] (založená v roku [[1593]]) a francúzska [[Académie royal de peinture et de sculpture]] (založená v roku [[1648]], no aktívne činná až od roku [[1660]]). Akadémie boli ďalším účinným prostriedkom na upevňovanie váhy autorít v umení, no dbali aj na to, aby umelci mali primerané postavenie v spoločnosti.{{chýba citácia}} V 18. storočí tiež usporadúvali výstavy.
 
== Hlavné myšlienky baroka ==
GOGO- JE ILUMINAT
Barok bol predovšetkým obdobím protikladov. Vzniklo množstvo [[antitéza|antitéz]], ktoré ovplyvňovali [[myslenie]], [[umenie]] i chápanie sveta; reprezentovali [[život]]ný pocit rozpoltenia a roztržky v [[duša|duši]] barokového [[človek (filozofia)|človeka]] a vychádza z vonkajších udalostí. Medzi najvýznamnejšie [[antitéza|antitézy]] patrili [[hmota (filozofia)|hmota]] a [[duch (filozofia)|duch]], svetskosť a [[askéza]], [[senzualizmus (filozofia)|senzualizmus]] a [[spiritualizmus]], [[realizmus]] a [[idealizmus]], klasická forma a kresťanský etos, [[empirizmus]] a [[mysticizmus]], či zmyslovosť a duchovný život.<ref name="Baroková literatúra s. 13">Minárik, Jozef: ''Baroková literatúra.'' Bratislava, SPN 1984, s. 13</ref>
 
Veľmi dôležitým pojmom tohto obdobia bola [[krása]]. Tá bola považovaná za [[ideál (filozofia)|ideál]], ktorý bol dokonalejší ako [[príroda]] sama. [[Umenie]] teda malo zdokonaliť [[príroda|prírodu]], aby nezobrazovala škaredosť skutočného [[život]]a{{Bez citácie}}. Za vzor bola v tomto smere považovaná [[antika]] a jej znázorňovanie [[príroda|prírody]].
 
== Rozdelenie baroka ==
Řádek 47 ⟶ 51:
 
== Človek v období baroka ==
Barokový človek sa zmietal medzi absolútnymi silami dobra a zla, [[Boh]]a a [[satan]]a. Musel premáhať svetské pokušenia, [[hriech]], seba, vlastnú slabosť, duševné a telesné útrapy, drsnú [[príroda|prírodu]], biedu, skutočných i fiktívnych nepriateľov v každodennom živote, v [[náboženstvo|náboženskej]] sfére a vo [[vojna|vojnách]]. V tomto heroickom zápase sa rodili [[polarita|polaritné]] [[psychika|psychické]] a [[morálka (súhrn hodnôt)|morálne]] vlastnosti barokového človeka. Nebola to iba askéza, sebazapieranie, pohŕdanie pozemským šťastím, sebaopovrhovanie, sebaponižovanie, hlboká [[pokora]] a uvedomovanie si vlastnej malosti, ničotnosti a pominuteľnosti (''pulvis et cinis et nihil – prach a popol a nič'', ''vanitas vanitatum – márnosť nad márnosť'', ''omnia vanitas'') <ref name="Baroková literatúra s. 13">Minárik, Jozef: ''Baroková literatúra.'' Bratislava, SPN 1984, s. 13</ref>, ale aj sklon k pôžitkárstvu, nádhere, veľkoleposti, teatrálnosti, sebavyzdvihovaniu, afektovanosti, pozérstvu, neskromnosti, pýche, nedotklivému pocitu osobnej, rodinnej, rodovej, stavovskej a národnej dôležitosti, dôstojnosti, povesti, sláve a cti. Aktivita a energia barokového človeka sa veľmi ľahko premieňali na hrubé [[vášeň|vášne]], [[násilie]], brutalitu a [[kriminalita|kriminalitu]].
 
== Barokový hrdina ==