Komunistická strana Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Starekolena (diskusia | príspevky)
kandidát
Riadok 32:
'''Komunistická strana Česko-Slovenska''' (skratka '''KSČS'''), do marca 1990 '''Komunistická strana Československa''' (skratka '''KSČ''') bola [[komunizmus|komunistická]] [[politická strana]] (resp. od [[4. november|4. novembra]] [[1990]] až do jej zániku [[7. apríl]]a [[1992]] federácia dvoch politických strán) v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] v rokoch 1921 až 1992.
 
Hlásila sa k ideám [[marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]]. Od počiatku členka [[Kominterna|Komunistickej internacionály]], ktorá podľa sovietskeho vzoru viedla "[[triedny boj]]" proti [[Buržoázia|buržoázii]]. Po [[februárový prevrat|februárovom prevrate]] zmonopolizovala moc v&nbsp;štáte a&nbsp;pretvorila ČSR na [[totalitarizmus|totalitný]] štát. Jej "vedúca úloha" bola ukotvenázakotvená v&nbsp;[[Ústava Československej socialistickej republiky|Ústave ČSSR z&nbsp;11. júla 1960]] v článku 4., ktorý bol zrušený 4. decembra 1989 počas prebiehajúcej [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]. Podľa českého zákona č. 198/1993 Sb. bola organizáciou zločineckou a&nbsp;zavrhnutiahodnou.<ref>{{cite web |url=http://cs.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_protipr%C3%A1vnosti_komunistick%C3%A9ho_re%C5%BEimu_a_o_odporu_proti_n%C4%9Bmu#.C2.A7_2 |title= Zákon o protiprávnosti komunistického režimu a o odporu proti němu, §2, odst.2 |publisher= www.cs.wikisource.org |accessdate=}}</ref>
 
== Dejiny ==
Vznikla v roku [[1921]] odštiepením sa ľavicovej frakcie [[Česká strana sociálnodemokratická|Česko-slovenskej sociálnodemokratickej strany (robotníckej) (ČSSD)]]. Priamym dôvodom bol [[generálny štrajk v decembri 1920]], ktorý bol dôsledkom obsadenia sídla ľavičiarov ([[Lidový dům]]) políciou.
 
Ustanovujúci zjazd sa konal 14. - 16. mája 1921 v Prahe. Vlastný zjazd (15. a 16. mája), predchádzala porada výkonného výboru ČSSD a voľba predsedníctva zjazdu. Na zjazde sa zúčastnilo 569 delegátov, ktorí zastupovali okolo 350 tisíc ľavicových sociálnych demokratov. Nový výkonný výbor na svojej schôdzi 16. 5. 1921 zvolil za predsedu [[Václav Šturc|Václava Šturca]], za podpredsedov [[Bohumír Šmeral|Bohumíra Šmerala]] a [[Václav Bolen|Václava Bolena]]. Počas zjazdu strana prijala 21 podmienok na vstup do [[Komunistická internacionála|Komunistickej interacionály (Kominterna)]]. Žiadosť o vstup bola vybavená kladne na kongrese Kominterny v júni a júli 1921. Zjazd znamenal vytvorenie komunistickej strany, ktorej súčasťou ale zatiaľ boli len etnicky slovenské, české a rusínskej ľavicové frakcie ČSSD. Pristúpenie nemeckých, maďarských, poľských a židovských komunistických strán vykonal až zlučovací zjazd KSČ v novembri 1921. Až vtedy došlo k vytvoreniu celoštátnej komunistickej strany.
 
V čase svojho vzniku v roku 1921 (počas trvania [[Prvá česko-slovenská republika|1. ČSR]]) bola KSČ v absolútnych aj relatívnych číslach jednou z najväčších komunistických strán na svete. V [[Voľby do parlamentu Česko-Slovenskej republiky 1925|parlamentných voľbách v roku 1925]] skončila na druhom mieste s 934 223 hlasmi a 41 mandátmi. V roku 1925 v nej bol vyhlásený proces "boľševizácie", čo znamenalo upevnenie závislosti na Komunistickej internacionále. Na V. zjazde KSČ v roku 1929 sa vedenia zmocnili tzv. "Karlínskí chlapci" na čele s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]]. Z KSČ odišla väčšina zakladajúcich členov, napriek tomu strana získala v následujúcich [[Voľby do parlamentu Česko-Slovenskej republiky 1929|októbrových parlamentných voľbách]] 753 220 hlasov a skončila celkovo štvrtá s 30 mandátmi. Svoju pozíciu čo do počtu mandátov si podržala aj vo [[Voľby do parlamentu Česko-Slovenskej republiky 1935|voľbách v roku 1935]], kedy pre ňu hlasovalo 849 495 voličov.
Riadok 48:
 
== Členstvo, orgány ==
Členom strany sa stal [[kandidát KSČ]], ktorý počas dvoch rokov preukazoval "politickú vyspelosť a ideologickú vernosť", podal si prihlášku a našiel troch ručiteľov, členov strany aspoň 3 roky, ktorí ho poznajú aspoň jeden rok z pracovnej alebo spoločenskej činnosti. <ref>Směrnice ÚV KSČ k přijímání kandidátů za členy KSČ (Schválené ÚV KSČ 27.6.1972), Komunistická strana Československa a bolševismus (projekt GAČR), [http://www.dejinyksc.usd.cas.cz/vnitrostranicke-informace-sekretariatu-uv-ks/doc_download/140-smrnice-uv-ks-k-pijimani-kandidat-za-leny-ks-z-ervence-1972.html Online pdf] (česky)</ref> Vstup do KSČ sa počítal od dňa prijatia prihlášky za ''kandidáta'', členstvo v KSČ sa počítalo od dňa, keď členská schôdza základnej organizácie (ZO) KSČ kandidáta prijala za člena (po jeho "zhodnotení" za jeho účasti, schválením dvojtretinovou väčšinou a potvrdení nadriadenou organizáciou KSČ - obvodný, mestský výbor). Mladí kandidáti (do veku 35 rokov) bývali členmi [[Socialistický zväz mládeže|Socialistického zväzu mládeže]], starší podávali prihlášku za kandidáta priamo na ZO KSČ zvyčajne z podnetu niektorého z jej členov.
Komunistická strana bola organizovaná hierarchicky. Straníci volili na zjazdoch a konferenciách členov i kandidátov ústredného výboru a kontrolných orgánov. Tí volili členov a kandidátov predsedníctva [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ústredného výboru]], tajomníkov a členov sekretariátu ÚV ako aj [[Generálny tajomník ÚV KSČ|generálneho tajomníka]]. Zjazdy popri voľbe straníckych orgánov hodnotili činnosť strany za predchádzajúce obdobie a vytyčovali ciele do budúcnosti. Funkcionári ÚV KSS sa medzi voľbami schádzali na plenárnych zasadnutiach.
 
Komunistická strana bola organizovaná hierarchicky. Straníci volili na zjazdoch a konferenciách členov ia kandidátov ústredného výboru a kontrolných orgánov. Tí volili členov a kandidátov predsedníctva [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ústredného výboru]], tajomníkov a členov sekretariátu ÚV ako aj [[Generálny tajomník ÚV KSČ|generálneho tajomníka]]. Zjazdy popri voľbe straníckych orgánov hodnotili činnosť strany za predchádzajúce obdobie a vytyčovali ciele do budúcnosti. Funkcionári ÚV KSS sa medzi voľbami schádzali na plenárnych zasadnutiach.
 
Ústav pamäti národa v spolupráci so Slovenským národným archívom v prvej etape zverejnil štruktúru orgánov strany, zoznamy zjazdov a mená najvyšších funkcionárov od roku 1945.<ref>Funkcionári KSČ a KSS - Vyhľadávanie. UPN, [http://www.upn.gov.sk/funkcionari-ksc-kss/ Online]