Komunistická strana Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
kandidát |
||
Riadok 32:
'''Komunistická strana Česko-Slovenska''' (skratka '''KSČS'''), do marca 1990 '''Komunistická strana Československa''' (skratka '''KSČ''') bola [[komunizmus|komunistická]] [[politická strana]] (resp. od [[4. november|4. novembra]] [[1990]] až do jej zániku [[7. apríl]]a [[1992]] federácia dvoch politických strán) v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] v rokoch 1921 až 1992.
Hlásila sa k ideám [[marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]]. Od počiatku členka [[Kominterna|Komunistickej internacionály]], ktorá podľa sovietskeho vzoru viedla "[[triedny boj]]" proti [[Buržoázia|buržoázii]]. Po [[februárový prevrat|februárovom prevrate]] zmonopolizovala moc v štáte a pretvorila ČSR na [[totalitarizmus|totalitný]] štát. Jej "vedúca úloha" bola
== Dejiny ==
Vznikla v roku [[1921]] odštiepením sa ľavicovej frakcie [[Česká strana sociálnodemokratická|Česko-slovenskej sociálnodemokratickej strany (robotníckej) (ČSSD)]]. Priamym dôvodom bol [[generálny štrajk v decembri 1920]], ktorý bol dôsledkom obsadenia sídla ľavičiarov ([[Lidový dům]]) políciou.
Ustanovujúci zjazd sa konal 14. - 16. mája 1921 v Prahe. Vlastný zjazd (15. a 16. mája), predchádzala porada výkonného výboru ČSSD a voľba predsedníctva zjazdu. Na zjazde sa zúčastnilo 569 delegátov, ktorí zastupovali okolo 350 tisíc ľavicových sociálnych demokratov. Nový výkonný výbor na svojej schôdzi 16.
V čase svojho vzniku v roku 1921 (počas trvania [[Prvá česko-slovenská republika|1. ČSR]]) bola KSČ v absolútnych aj relatívnych číslach jednou z najväčších komunistických strán na svete. V [[Voľby do parlamentu Česko-Slovenskej republiky 1925|parlamentných voľbách v roku 1925]] skončila na druhom mieste s 934 223 hlasmi a 41 mandátmi. V roku 1925 v nej bol vyhlásený proces "boľševizácie", čo znamenalo upevnenie závislosti na Komunistickej internacionále. Na V. zjazde KSČ v roku 1929 sa vedenia zmocnili tzv. "Karlínskí chlapci" na čele s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]]. Z KSČ odišla väčšina zakladajúcich členov, napriek tomu strana získala v následujúcich [[Voľby do parlamentu Česko-Slovenskej republiky 1929|októbrových parlamentných voľbách]] 753 220 hlasov a skončila celkovo štvrtá s 30 mandátmi. Svoju pozíciu čo do počtu mandátov si podržala aj vo [[Voľby do parlamentu Česko-Slovenskej republiky 1935|voľbách v roku 1935]], kedy pre ňu hlasovalo 849 495 voličov.
Riadok 48:
== Členstvo, orgány ==
Členom strany sa stal [[kandidát KSČ]], ktorý počas dvoch rokov preukazoval "politickú vyspelosť a ideologickú vernosť", podal si prihlášku a našiel troch ručiteľov, členov strany aspoň 3 roky, ktorí ho poznajú aspoň jeden rok z pracovnej alebo spoločenskej činnosti. <ref>Směrnice ÚV KSČ k přijímání kandidátů za členy KSČ (Schválené ÚV KSČ 27.6.1972), Komunistická strana Československa a bolševismus (projekt GAČR), [http://www.dejinyksc.usd.cas.cz/vnitrostranicke-informace-sekretariatu-uv-ks/doc_download/140-smrnice-uv-ks-k-pijimani-kandidat-za-leny-ks-z-ervence-1972.html Online pdf] (česky)</ref> Vstup do KSČ sa počítal od dňa prijatia prihlášky za ''kandidáta'', členstvo v KSČ sa počítalo od dňa, keď členská schôdza základnej organizácie (ZO) KSČ kandidáta prijala za člena (po jeho "zhodnotení" za jeho účasti, schválením dvojtretinovou väčšinou a potvrdení nadriadenou organizáciou KSČ - obvodný, mestský výbor). Mladí kandidáti (do veku 35 rokov) bývali členmi [[Socialistický zväz mládeže|Socialistického zväzu mládeže]], starší podávali prihlášku za kandidáta priamo na ZO KSČ zvyčajne z podnetu niektorého z jej členov.
Komunistická strana bola organizovaná hierarchicky. Straníci volili na zjazdoch a konferenciách členov i kandidátov ústredného výboru a kontrolných orgánov. Tí volili členov a kandidátov predsedníctva [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ústredného výboru]], tajomníkov a členov sekretariátu ÚV ako aj [[Generálny tajomník ÚV KSČ|generálneho tajomníka]]. Zjazdy popri voľbe straníckych orgánov hodnotili činnosť strany za predchádzajúce obdobie a vytyčovali ciele do budúcnosti. Funkcionári ÚV KSS sa medzi voľbami schádzali na plenárnych zasadnutiach.▼
▲Komunistická strana bola organizovaná hierarchicky. Straníci volili na zjazdoch a konferenciách členov
Ústav pamäti národa v spolupráci so Slovenským národným archívom v prvej etape zverejnil štruktúru orgánov strany, zoznamy zjazdov a mená najvyšších funkcionárov od roku 1945.<ref>Funkcionári KSČ a KSS - Vyhľadávanie. UPN, [http://www.upn.gov.sk/funkcionari-ksc-kss/ Online]
|