'''Holarktická oblasťHolarktis'''<ref>{{beliana|6|holarktis|109}}</ref> (iné názvy: '''holarktída'''<ref>holarktída. In: ''[[Malá slovenská encyklopédia]]''. 1. vyd. Bratislava : [[Encyklopedický ústav SAV]], 1993. ISBN 80-85584-12-3. s. 260.</ref>, v zoogeografii aj: '''holarktisholarktická oblasť'''<ref>{{belianaholarktická oblasť. In: ČINČURA, Juraj, ed. ''[[Encyklopédia Zeme]]''. 1. vyd. Bratislava: [[Vydavateľstvo Obzor|6|holarktis|109}}Obzor]], 1983. s. 225.; holarktická oblasť. In: ČINČURA, Juraj, ed. ''Encyklopédia Zeme''. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1983. s. 225.</ref>) je rozlohou najväčšie [[zoogeografia|zoogeografické]] a [[fytogeografia|floristické územie]], ktorá v sebe zahŕňa [[palearktická oblasť|palearktickú]] a [[nearktická oblasť|nearktickú oblasť]]. [[Palearktická oblasť|Palearktídou]] nazývame tú časť, ktorá sa rozprestiera v [[Eurázia|Eurázii]] a [[nearktická oblasť|nearktickou oblasťou]] označujeme časť nachádzajúcu sa na území [[severná Amerika|severnej Ameriky]].
Počas období [[ľadová doba|ľadových dôb]], pri poklese hladina [[svetový oceán|svetového oceánu]] boli obe časti spojené pevninským mostom v oblasti [[Beringova úžina|Beringovej úžiny]]. Pevninský most v tom čase umožňoval migráciu druhov medzi holarktickou a nearktickou oblasťou. Pri poslednej [[ľadová doba|dobe ľadovej]] sa takto dostal aj [[človek rozumný|človek]] do [[severná Amerika|severnej Ameriky]].
