Vreckaté huby: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 9 bajtov ,  pred 5 rokmi
d
Verzia používateľa 95.105.185.60 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Wizzo-Bot
Bez shrnutí editace
d (Verzia používateľa 95.105.185.60 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Wizzo-Bot)
[[fylogenéza|Fylogeneticky]] staršie vreckaté húbky majú formu [[kvasinka|kvasiniek]], u fylogeneticky mladších druhov je [[stielka]] tvorená [[hýfa]]mi. Bičíkaté štádiá u tohto oddelenia už nie sú a mnoho druhov tvorí [[plodnica|plodnice]]. Plodnice sa nazývajú ''askokarpy'' alebo ''askomatá''. [[Rozmnožovanie]] môže byť [[pohlavné rozmnožovanie|pohlavné]] a [[nepohlavné rozmnožovanie|nepohlavné]], pričom nepohlavný spôsob rozmnožovania prevláda. Vreckaté huby môžu byť [[saprofyt]]ické, môžu žiť v symbióze s [[drevina]]mi, alebo [[parazit]]ovať na rastlinách a živočíchoch. Ich využitie je rôznorodé, sú dôležité napríklad pre [[pekárenský priemysel|pekárenský]] a [[potravinársky priemysel]]. Rod ''[[Penicilium]]'' sa využíva vo [[farmaceutický priemysel|farmaceutickom priemysle]], pretože vytvára [[antibiotiká]].
 
Askospóry sú haploidné (obsahujú len 1 [[chromozóm]]ovú sadu) a ich vzniku predchádza [meióza] a následne [[mitóza]]. Spóry sú z vreciek buď vymrštené, alebo sa uvoľnia pasívne. Neskôr vyklíčia a utvoria vlákno - hýfu, ktorá sa rozkonáruje a vzniká väčšinou haploidné [[mycérium]]. Mycérium sa môže rozmnožovať nepohlavne [[fragmentácia|fragmentáciou]]. Za vhodných podmienok sa na mycéliu vytvárajú samčie (''antherídium'') a samičie (''ascogon'') [[gametangium|gametangiá]]. Ascogon má výbežok zvaný ''trichogýn'', ktorým prejde obsah anterídia do askogónu. Na konci askogénnych hýf sa utvoria askokarpy. V ich vnútri prebehne [[karyogamia]] a následné meiotické a mitotické delenie, čím vzniknú askospóry a celý proces sa začína odznova. Dĺžka tohto cyklu je individuálna a záleží na konkrétnom druhu.
 
Väčšina známych [[lišajník|lichenizovaných húb]] patrí práve do tohto oddelenia.
67 228

úprav