Bitka pri Varne: Rozdiel medzi revíziami

Po neúspešnej výprave proti [[Belehrad]]u turecký sultán Murad II. podpísal desaťročné prímerie s Uhorskom[[Uhorsko]]m, urobil poriadok v Karmanskom emiráte v [[Anatólia|Anatólii]] a v [[august]]e [[1444]] rezignoval na trón v prospech svojho 12- ročného syna [[Mehmed II.|Mehmeda II.]]

Napriek mierovej zmluve Uhorsko s Benátkami a pápežom [[Eugen IV.|Eugenom IV.]] zorganizovali novú križiacku armádu. O tejto správe spomína Murad II. v súvislosti so synom, že pôvodne odmietal výzvy s tým, že nie je sultánom, no jeho prefíkaný syn mu napísal: "Ak ste sultánom Vy, veďte Vaše vojská, no ak som sultánom ja, prikazujem Vám, aby ste moje vojská viedli Vy."

Zmiešaná kresťanská armáda, skladajúca sa hlavne z uhorských a poľských vojsk, ale aj českých oddielov, pápežských rytierov, Bosniakov, Srbov, Chorvátov, Bulharov, Rumunov a Rusínov, sa stretla s početne väčšou tureckou armádou. Uhri boli slabo vyzbrojení a sľúbené posily z VlašskaValašska a Albánska neprišli. [[Benátska republika|Benátky]] sľúbili, že budú blokovať Turkom presun vojsk cez [[Bospor]], čo aj dodržali, ale ich najväčší obchodný konkurenti - Janov, aby si získali obchodnáobchodné privilédiáprivilégiá od Turecka, previezli tureckéosmanské vojská na svojich obchodných lodiach cez prieplavprieliv a zaskočili krížiackékrižiacke vojská, pochodujúce na Varnu.

30 000 križiakov bolo rozdrvených 120 000 Turkami., pričom Viacviac ako polovica spojeneckej armády zahynula alebo bola zranená. Smrť Vladislava III. v bitke spôsobila, že [[České kráľovstvo|Česko]] a [[Uhorsko]] zostali v rukách 4- ročného [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]]. Bulhari nazvali Vladislava III. nežným menom „Varnenčik“, podľa mesta, kde bojoval a zomrel, a považujú ho za bohatiera.

Porážka vojsk znamenala pre východnú Európu, na niekoľko desaťročí, koniec nádejam na vymanenie spod nadvlády Osmanskej ríše.