Farba (fyzika): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
rozšírená symbolika |
→Symbolika farieb: doplnenie z iných jaz. verzií |
||
Riadok 132:
|}
===
Jednotlivé farby majú celý rad významov, ako sú napríklad [[:Kategória:Národné farby|národné farby]] (všeobecne sú významy farieb popísané v
Delenie a [[Názvy farieb (Color term)|názvy farieb]] sú spoločenskou konvenciou danej kultúry, pretože vnímanie farebného spektra je subjektívno fyziologicko-psychologický jav. Aj keď sa predpokladá, že [[Farebné videnie (Color vision)|farebné videnie]] ľudí, má rovnakú fyziologickú podstatu (trichromatické videnie na rozdiel od väčšiny cicavcov ako napr. pes a kôň, ktorí majú iba dichromatické videnie, ako farboslepí ľudia<!-- Je známym faktom, že pes je farboslepý - ale nie úplne, vidí dobre červenú a žltú farbu. Kôň nemá čapíky citlivé na zelenú farbu. Naproti tomu vtáky, plazy a ryby majú obvykle tetrachromatické videnie, teda štyri druhy čapíkov. -->) spracovanie vnemov v mozgu môže byť rôzne. Už v 17. storočí na to upozornil nasledovným myšlienkovým experimentom filozof [[John Locke]]. Majme hypotetický prípad "prevráteného spektra". Napríklad, niekto s "obráteným spektrom" môže vnímať "zelenú" farbu, keď vidí farbu s vlnovou dĺžkou 700 nm, ktorú všetci nazývajú červená a naopak vidí "červenú" pri 530 nm svetle (zelená). Na túto jeho "poruchu prevráteného spektra" sa však nikdy nepríde, pretože dotyčný sa podriadil spoločenskej konvencii a červenú nazýva "červená". Objaviť konkrétnych nositeľov "prevráteného spektra" sa ani doteraz nepodarilo, pretože súčasný stav vedy nedovoľuje identifikovať aké presne signály prebiehajú nervami medzi [[Oko|očami]] ([[Čapík (oko)|čapíkmi]]) a mozgom, kde sa vyhodnocujú. Možnosť existencie "prevráteného spektra" však podporuje [[Synestézia]], čo je subjektívne vnímanie farebného zážitku spustené inými podnetmi ako je svetlo (napr. zvuky a tvary).
Že vnímanie farieb je subjektívne a založené na spoločenskej konvencii potvrdzujú aj vedecké experimenty. Ľudia majú tendenciu zúžiť (zapamätať si) široké spektrum farieb na im dobre známu priemernú farbu ako sú modrá, ružová, zelená, fialová, oranžová a žltá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=KLINKOVÁ|meno=KAROLÍNA|titul=Váš mozog nevie pomenovať túto farbu. Vedci už vedia, prečo.|url=http://tech.sme.sk/c/20381914/vas-mozog-nevie-pomenovat-tuto-farbu-vedci-vedia-preco.html|dátum vydania=11. nov 2016|dátum prístupu=2016-11-14|vydavateľ=SME}}</ref>
Vo vedeckom svete prebieha [[Polemika o názvoch farieb (Linguistic relativity and the color naming debate)|polemika o názvoch farieb]]. Jej základná otázka je: aký je vzťah medzi jazykom, ktorým hovoríme a myslením, konkrétne či jazyk ovplyvňuje myslel, a ak áno, akým spôsobom. Táto otázka viedla k výskumu v disciplínach ako sú antropológia, kognitívne vedy, lingvistika a filozofia. Medzi najpopulárnejšie a najkontroverznejšie teórií v tejto oblasti patrí teória ''jazykovej relativity'' (tiež známa ako [[Sapir-Whorfova hypotéza]]). Často citované ako "silná verzia" tejto teórie formulovaná roku 1953, navrhuje, že štruktúra jazyka (ktorým hovoríme) určuje, ako vnímame svet. "Slabšia verzia" tohto tvrdenia je, že štruktúra jazyka ovplyvňuje názory ale neurčuje ich. Polemika o farbách sa veľmi populárna po publikovaní slávnej štúdie<ref>Berlin, Brent & Kay, Paul (1969). ''Basic Color Terms: Their Universality and Evolution''. Berkeley: University of California Press. (anglický)</ref> [[Brent Berlin|Brenta Berlina]] a [[Paul Kay|Paula Kaya]] z roku 1969, v ktorej argumentujú, že rozpoznávanie/pomenovávanie farieb ako sú čierna, hnedá, červená je v danej v kultúre predvídateľné podľa celkového počtu farieb, ktorý daná kultúra má. Všetky kultúry majú dva názvy: pre čiernu / tmavú a bielu / jasnú. V prípade, že kultúra má názvy pre tri farby, tak tretím názvom je červená. V prípade, že kultúra má štyri názvy, tak tým ďalším je žltá alebo zelená atď. až do úrovne s 8 a viac farbami. Postupný vývoj jazyka teda určoval počet farieb a tým aj myslenie. Existujú dve formálne strany tejto polemiky o farbách: ''univerzálna'' a ''relativistická''. Univerzálna strana tvrdí, že biológia všetkých ľudských bytostí je rovnaká, takže vývoj terminológie farieb má absolútne univerzálne obmedzenia. Relativistická strana tvrdí, že rôznorodosť [[Názvy farieb v rôznych jazykoch(List of colours in various languages)|pomenovania farieb medzi jednotlivými jazykmi]] poukazuje na ďalšie kultúrno-špecifické javy.
== Pozri aj ==
* [[Zoznam farieb]]
* [[Zoznam názvov farieb|Zoznám názvov farieb]]
== Referencie ==
[[Kategória:Svetlo]]
[[Kategória:Výtvarné umenie]]
|