Farba (fyzika): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Starekolena (diskusia | príspevky)
rozšírená symbolika
Starekolena (diskusia | príspevky)
→‎Symbolika farieb: doplnenie z iných jaz. verzií
Riadok 132:
|}
 
=== SymbolikaVnímanie farieb ===
Jednotlivé farby majú celý rad významov, ako sú napríklad [[:Kategória:Národné farby|národné farby]] (všeobecne sú významy farieb popísané v článkovčlánkoch o jednotlivých farbách. Napríklad [[červená]] v kresťanstve je symbolom preliatej krvi mučeníkov atď). [[Psychológia farieb]] sa pokúša identifikovať účinky farieb na ľudské emócií a konanie. [[Terapia farbami|Chromoterapia (terapia farbami)]] je forma alternatívnej medicíny, ktorá má korene v rôznych [[Aura-Soma|nevedeckých tradíciách]]. Farby majú rozdielne (často protichodné) významy a symboliku v rôznych krajinách a kultúrach. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Smartertravel.com|meno=SmarterTravel|titul=The Huffington Post|url=http://www.huffingtonpost.com/smartertravel/what-colors-mean-in-other_b_9078674.html|dátum vydania=2016-01-26|dátum prístupu=2016-11-13|vydavateľ=The Huffington Post|jazyk=anglický}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Cultural Color|periodikum=Empowered By Color|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.empower-yourself-with-color-psychology.com/cultural-color.html|dátum prístupu=2016-11-13|jazyk=anglický}}</ref> V Maďarsku a Turecku majú napríklad dva rôzne názvy pre červenú, v Írsku pre zelenú farbu. Naopak v Japonsku je zelená a modrá označovaná len jedným názvom<!-- Hungarian and Turkish have multiple words for "red": piros and vörös (Hungarian; vörös is a darker red), and kırmızı, al, and kızıl (Turkish); kırmızı now includes all reds but originally referred to crimson, to which it is cognate, while kızıl mainly refers to scarlet and other orange-tinted or brownish reds. Two words for "red" are also found in Irish and Scottish Gaelic (dearg for light, bright red and rua or ruadh respectively for dark, brownish red). Turkish also has two words for "white" (beyaz and ak) and "black" (siyah and kara). Ak and beyaz have the same meaning, while kara is a broader term than siyah and also includes dark browns; which word is used also depends on the kind of object being described. Similarly, Irish uses two words for green: glas denotes the green color of plants, while uaithne describes artificial greens of dyes, paints etc. This distinction is made even if two shades are identical. -->.
 
Delenie a [[Názvy farieb (Color term)|názvy farieb]] sú spoločenskou konvenciou danej kultúry, pretože vnímanie farebného spektra je subjektívno fyziologicko-psychologický jav. Aj keď sa predpokladá, že [[Farebné videnie (Color vision)|farebné videnie]] ľudí, má rovnakú fyziologickú podstatu (trichromatické videnie na rozdiel od väčšiny cicavcov ako napr. pes a kôň, ktorí majú iba dichromatické videnie, ako farboslepí ľudia<!-- Je známym faktom, že pes je farboslepý - ale nie úplne, vidí dobre červenú a žltú farbu. Kôň nemá čapíky citlivé na zelenú farbu. Naproti tomu vtáky, plazy a ryby majú obvykle tetrachromatické videnie, teda štyri druhy čapíkov. -->) spracovanie vnemov v mozgu môže byť rôzne. Už v 17. storočí na to upozornil nasledovným myšlienkovým experimentom filozof [[John Locke]]. Majme hypotetický prípad "prevráteného spektra". Napríklad, niekto s "obráteným spektrom" môže vnímať "zelenú" farbu, keď vidí farbu s vlnovou dĺžkou 700 nm, ktorú všetci nazývajú červená a naopak vidí "červenú" pri 530 nm svetle (zelená). Na túto jeho "poruchu prevráteného spektra" sa však nikdy nepríde, pretože dotyčný sa podriadil spoločenskej konvencii a červenú nazýva "červená". Objaviť konkrétnych nositeľov "prevráteného spektra" sa ani doteraz nepodarilo, pretože súčasný stav vedy nedovoľuje identifikovať aké presne signály prebiehajú nervami medzi [[Oko|očami]] ([[Čapík (oko)|čapíkmi]]) a mozgom, kde sa vyhodnocujú. Možnosť existencie "prevráteného spektra" však podporuje [[Synestézia]], čo je subjektívne vnímanie farebného zážitku spustené inými podnetmi ako je svetlo (napr. zvuky a tvary).
 
Že vnímanie farieb je subjektívne a založené na spoločenskej konvencii potvrdzujú aj vedecké experimenty. Ľudia majú tendenciu zúžiť (zapamätať si) široké spektrum farieb na im dobre známu priemernú farbu ako sú modrá, ružová, zelená, fialová, oranžová a žltá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=KLINKOVÁ|meno=KAROLÍNA|titul=Váš mozog nevie pomenovať túto farbu. Vedci už vedia, prečo.|url=http://tech.sme.sk/c/20381914/vas-mozog-nevie-pomenovat-tuto-farbu-vedci-vedia-preco.html|dátum vydania=11. nov 2016|dátum prístupu=2016-11-14|vydavateľ=SME}}</ref>
 
Vo vedeckom svete prebieha [[Polemika o názvoch farieb (Linguistic relativity and the color naming debate)|polemika o názvoch farieb]]. Jej základná otázka je: aký je vzťah medzi jazykom, ktorým hovoríme a myslením, konkrétne či jazyk ovplyvňuje myslel, a ak áno, akým spôsobom. Táto otázka viedla k výskumu v disciplínach ako sú antropológia, kognitívne vedy, lingvistika a filozofia. Medzi najpopulárnejšie a najkontroverznejšie teórií v tejto oblasti patrí teória ''jazykovej relativity'' (tiež známa ako [[Sapir-Whorfova hypotéza]]). Často citované ako "silná verzia" tejto teórie formulovaná roku 1953, navrhuje, že štruktúra jazyka (ktorým hovoríme) určuje, ako vnímame svet. "Slabšia verzia" tohto tvrdenia je, že štruktúra jazyka ovplyvňuje názory ale neurčuje ich. Polemika o farbách sa veľmi populárna po publikovaní slávnej štúdie<ref>Berlin, Brent & Kay, Paul (1969). ''Basic Color Terms: Their Universality and Evolution''. Berkeley: University of California Press. (anglický)</ref> [[Brent Berlin|Brenta Berlina]] a [[Paul Kay|Paula Kaya]] z roku 1969, v ktorej argumentujú, že rozpoznávanie/pomenovávanie farieb ako sú čierna, hnedá, červená je v danej v kultúre predvídateľné podľa celkového počtu farieb, ktorý daná kultúra má. Všetky kultúry majú dva názvy: pre čiernu / tmavú a bielu / jasnú. V prípade, že kultúra má názvy pre tri farby, tak tretím názvom je červená. V prípade, že kultúra má štyri názvy, tak tým ďalším je žltá alebo zelená atď. až do úrovne s 8 a viac farbami. Postupný vývoj jazyka teda určoval počet farieb a tým aj myslenie. Existujú dve formálne strany tejto polemiky o farbách: ''univerzálna'' a ''relativistická''. Univerzálna strana tvrdí, že biológia všetkých ľudských bytostí je rovnaká, takže vývoj terminológie farieb má absolútne univerzálne obmedzenia. Relativistická strana tvrdí, že rôznorodosť [[Názvy farieb v rôznych jazykoch(List of colours in various languages)|pomenovania farieb medzi jednotlivými jazykmi]] poukazuje na ďalšie kultúrno-špecifické javy.
 
== Pozri aj ==
* [[Zoznam farieb]]
* [[Zoznam názvov farieb|Zoznám názvov farieb]]
 
== Referencie ==
[[Kategória:Svetlo]]
[[Kategória:Výtvarné umenie]]