Hlas (časopis): Rozdiel medzi revíziami

 

V 90. rokoch 20. storočia sa začína na Slovensku rozvíjať činnosť mladej inteligencie – poslucháčov a stúpencov T. G. Masaryka na pražskej univerzite, ktorí prebrali jeho demokratické názory. Títo slovenskí vysokoškoláci v Prahe porovnávali hospodárske, kultúrne a politické pomery oboch našich národov. Videli v nich veľké disproporcie, ktoré bolo treba v záujme hospodárskeho pokroku a politického liberalizmu odstraňovať. Kritizovali preto oficiálny národný program slovenskej buržoázie, reprezentovanej martinským vedením Slovenskej národnej strany. Vyčítali jej konzervativizmus, politickú pasivitu i nedostatok starostlivosti o ľudové vrstvy.

Hlas vychádzal v náklade 600 – 800 exemplárov, pričom však už na konci druhého ročníka redakcia oznámila, že až 40 % predplatiteľov si predplatné za časopis nesplatilo. V posledných dvoch ročníkoch, vedených dr. Vavrom Šrobárom Hlas zúžil svoju tematiku. Zameral sa hlavne na otázky filozofické a stratil na bohatstve a pestrosti spravodajstva, čo zapríčinil hlavne nedostatok dopisovateľov. Náklad časopisu vtedy klesol na 400 exemplárov. Roku 1904 mal Vavro Šrobár deficit 1142 korún, ktoré musel aj po zániku časopisu splácať zo svojho. V Slovenskom týždenníku síce vyšlo roku 1905 / č. 8 s. 6 / oznámenie o obnovení Hlasu, ktorý mal vychádzať naďalej v Budapešti s novou redakciou: Jozef Gregor-Tajovský, dr. Ivan Hálek, Milan Hodža, Igor Hrušovský, Fedor Houdek, dr. Ján Jesenský, dr. Ján Ruman, dr. Ján Smetanay, dr. Vavro Šrobár, Anton Štefánek, František Votruba a iní, no z tohto nakoniec zišlo. Roku 1927 sa síce Šrobárovi podarilo založiť časopis Hlas, ale išlo tu len o čisto formálne obnovenie, lebo tento časopis so starým Hlasom a s hlasizmom, nemohol mať takmer nič spoločného.

 

 

 

Ako sa hovorí v Úvodnom slove prvého čísla Umeleckého hlasu, tento časopis vznikol za podpory “umeleckých kruhov československých". Jeho redakcia predpokladala, že tieto ušľachtilé snahy sprístupňovať výtvarné umenie Slovákom “nájdu porozumenie aj pod Tatrami". Preto sa nechcela obmedziť len na slovenských umelcov, ale mienila prinášať aj reprodukcie českých výtvarníkov, lebo k Čechom majú Slováci najbližší “pokrokový svaz a z toho vyplývajúce sympátie”. „Redakcia horlila sa česko-slovenskú kultúrnu jednotu, ktorú takto mienila v praktickom živote sama napomáhať“.

Umelecký hlas vyšiel iba v troch dvojčíslach a toho istého roku hlasisti na “žilinskej schôdzi mládeže a jej priateľov" sa rozhodli pre nízky počet odberateľov a pre deficit s tým súvisiaci, “Umelecký hlas nateraz zastaviť". Bolo veľkou škodou pre slovenskú verejnosť, že sa tento dobrý populárny umelecký časopis nepodarilo udržať pri živote, a to tým viacej, že slovenské novinárstvo v tejto dobe naliehavo potrebovalo práve časopis tohto druhu. Vážnym dôvodom zániku Hlasu a jeho umeleckej prílohy, boli tiež rozpory medzi dr. Blahom a dr. Šrobárom, i vnútorná diferenciácia skupín zainteresovaných na tvorbe a rozšírení Hlasu.

 

 

{{Slovenský výhonok}}

{{Literárny výhonok}}

 

[[Kategória:Slovenské periodiká]]