Jahodovec obyčajný: Rozdiel medzi revíziami

'''Planika obyčajná''', tiež známa ako '''Jahodovec obyčajný''', '''Planika veľkoplodá''' alebo '''Jahodový strom''', po latinsky '''Arbutus unedo''', je krovina rodu arbutus z čeľade vresovcovité (Ericaceae).

 

Planika dorastá do výšky 4 až 7 metrov. Kmeň je červenkastý a pokrytý dlhými sivastými šupinami. Konáre sú sivé a konáriky hnedo-červenkasté a bohato obrastené listami, pričom na nich môžu rásť žľaznaté chĺpky. Listy sú neopadavé s veľkosťou 8 x 3 cm. Majú kopijovitý tvar, pripomínajúci listy vavrínu. Na lícnej strane sú žiarivo zelené, zatiaľ čo na rubovej strane majú matný odtieň. Okraj listovej čepele je zúbkovitý, ba až pílkovitý. Listová stopka meria 7 až 8 milimetrov. Kvetenstvo má tvar visiacej metliny, jeho os je červenkastá a listene, ktoré kvetenstvo obklopujú, sú oválno-kopijovité a tiež červenkastej farby. Kalich meria 1 až 1,5 mm, je trváci a jeho krátke kališné lístky trojuholníkovitého tvaru sú na zakladni spojené. Koruna kvetu je bankovitá, meria 7 až 8 mm, má bielu až žltkastú farbu a po vyschnutí opadáva. Tvorí ju 5 na konci zahnutých okvetných lístkov, ktoré sú porastené jemnými chĺpkami. Vo vnútri kvetu sa nachádza 10 tyčiniek s ochlpenými nitkami, ktorých spodná časť je veľmi hrubá. Peľnice sú červenkasté, rozdelené na dva peľové vačky, z ktorých sa po prasknutí uvoľňuje peľ. Semenník je vydutý a bez chĺpkov, čnelka je rovná a mierne kužeľovitá s ryhami tiahnucimi sa po celej dĺžke. Plod planiky tvorí guľatá a vydutá bobuľa o veľkosti 7 až 10 mm, ktorá má po dozretí červenú farbu. V každej z piatich komôr plodu sa nachádza niekoľko drobných hranatých semien hnedej farby.

 

 

Vyskytuje sa po celom Stredomorí vrátane ostrovov v tejto oblasti, v severnej Afrike a na celom Iberskom polostrove (Španielsko a Portugalsko). Možno ju tiež nájsť na západe Francúzska a Írska, ale aj na Ukrajine.

Darí sa jej v dobre odvodnenej ílovitej pôde.

 

 

Okrasné využitie tohto kra v parkoch a záhradách je všeobecne známe. Napriek tomu, že opadávajúce zrelé plody špinia okolie, je cenený pre sfarbenie svojich žltých, oranžových a červených bobúľ. Dobre znáša vápno a uprednostňuje prehriate miesta na slnku alebo v polotieni. Ťažko ich presádzať, a preto sa odporúča rozmnožovať ich prostredníctvom semienok, ktoré sa zbierajú od septembra do decembra. Planika je veľmi citlivá na mráz.

Planika sa využíva na mnohé účely, no potravinárske využitie jej plodov je azda najznámejšie. Hoci nemajú výraznú chuť, sú cenené pre svoju sladkosť. Robí sa z nich planikový lekvár, ale tiež zaváraniny. Fermentáciou sa z plodov dajú získať alkoholické nápoje. Robí sa z nich napríklad alicantský planikový likér.

V niektorých častiach Stredomoria (napríklad v Alžírsku alebo na Korzike) sa fermentované plody používajú na výrobu istého druhu vína, destiláciou ktorého sa dá získať brandy. Planika je výbornou včelárskou rastlinou a v minulosti sa z nej v Španielsku získaval cukor. V Líbyi sa táto rastlina používa na zafarbovanie koží načerveno. V Portugalsku sa z nej zas vyrába obľúbená domáca pálenka.

Medzi aktívne látky obsiahnuté v planike patria arbusterín, tanín a kyselina galová. Plody sú z 20 % tvorené cukrami. Semienka sú zas bohaté na mastné kyseliny. Kôra stromu sa používala v prírodnej medicíne ako diuretikum, adstringencium, ale tiež ako močové a obličkové antiseptikum.

Drevo planiky je ťažké, tvrdé a jemnozrnné. Taktiež je ohybné a ľahko sa opracuváva. Používa sa na výrobu rukovätí rôznych nástrojov, ale tiež sa z nej robia stĺpy, alebo sa využíva na kúrenie buď vo forme kuriva, alebo vo forme dreveného uhlia. V Spojených štátoch amerických sa z neho robia luky.

 

 

Jedna legenda vraví, že z krvi obra Géryona, po tom, ako ho skolil Herkules, sa zrodil strom, ktorý plodil ovocie bez kôstky v období roka, keď sa na oblohe začínajú objavovať Plejády. Pre Rimanov bol tento strom posvätný. Zasvätili ho nymfe Cardei, ktorá bola milenkou boha Jánusa a ochraňovala prah domovov. Jeho konáre sa tiež pokladali na rakvy. V klasickom období z jeho dreva vyrábali Gréci flauty. Španielski vtáčnici v 18. storoči používali semienka planiky pri chytaní vtákov v zimnom období.

 

 

Planika je vyobrazená na madridskom erbe spolu s medveďom, ktorý sa o ňu opiera prednými končatinami. Jednotliví autori sa nevedia zhodnúť, prečo je na erbe práve takýto výjav. Je možné, že tak rozhodla madridská mestská rada, aby odlíšila svoj majetok od vlastníctva madridskej cirkvi, ktorá vo svojom znaku používala chodiaceho medveďa. Humorista a karikaturista Antonio Mingote si vo svojej knihe Dejiny Madridu význam erbu vysvetil ďalším spôsobom: „[...] primitívny obyvateľ tejto krajiny – medveď, objíma tento strom, aby neprišiel radný a nezrezal ho“.

Príbeh medveďa a planiky v madridskom erbe sa zrejme spája so snahou zjednotiť záujmy dvoch majiteľov veľkostatkov. Na prvom statku už niekoľko storočí prevládal lesný porast, zatiaľ čo na tom druhom prevládali pastviny. Medveď mal byť spojovacím prvkom medzi oboma pozemkami. Je zaujímavé, že v dobe, keď bol erb vytvorený, v Madride už žiadne medvede nežili, keďže zo zverníka v oblasti Monte del Pardo sa vytratili už pred jedenástym alebo dvanástym storočím. Táto oblasť tak isto nebola vhodná pre šírenie planiky, keďže tu pre ňu panujú nevhodné poveternostné podmienky, a preto tu vo voľnej prírode nerastie.

 

 

Arbutus unedo ako prvý popísal Carl Linné vo svojej knihe Druhy rastlín (Species plantarum) v roku 1753.