Jahodovec obyčajný: Rozdiel medzi revíziami

Názov=PlanikaJahodovec obyčajnáobyčajný|

Rod po slovensky=PlanikaJahodovec|Rod po latinsky=Arbutus|

Druh po slovensky=PlanikaJahodovec obyčajnáobyčajný|Druh po latinsky=A. unedo|

'''Planika'''Jahodovec obyčajnáobyčajný'''''', tiež známaznámy ako '''JahodovecPlanika obyčajnýobyčajná''', '''Planika veľkoplodá''' alebo '''Jahodový strom''', po latinsky ''Arbutus unedo'', je [[ker|krovina]] z [[čeľaď|čeľade]] vresovcovité (''Ericaceae'').

PlanikaJahodovec dorastá do výšky 4 až 7 metrov. Kmeň je červenkastý a pokrytý dlhými sivastými šupinami. Konáre sú sivé a konáriky hnedo-červenkasté a bohato obrastené listami, pričom na nich môžu rásť žľaznaté chĺpky. Listy sú neopadavé s veľkosťou 8 x 3 cm. Majú kopijovitý tvar, pripomínajúci listy [[vavrín pravý|vavrínu]]. Na lícnej strane sú žiarivo zelené, zatiaľ čo na rubovej strane majú matný odtieň. Okraj [[List (botanika)|listovej čepele]] je zúbkovitý, ba až pílkovitý. Listová stopka meria 7 až 8 milimetrov. Kvetenstvo má tvar visiacej [[metlina|metliny]], jeho os je červenkastá a [[listeň|listene]], ktoré kvetenstvo obklopujú, sú oválno-kopijovité a tiež červenkastej farby. [[ kvet|Kalich]] meria 1 až 1,5 mm, je trváci a jeho krátke [[kvet|kališné lístky]] trojuholníkovitého tvaru sú na zakladni spojené. [[kvet|Koruna]] kvetu je bankovitá, meria 7 až 8 mm, má bielu až žltkastú farbu a po vyschnutí opadáva. Tvorí ju 5 na konci zahnutých okvetných lístkov, ktoré sú porastené jemnými chĺpkami. Vo vnútri kvetu sa nachádza 10 tyčiniek s ochlpenými nitkami, ktorých spodná časť je veľmi hrubá. [[kvet|Peľnice]] sú červenkasté, rozdelené na dva peľové vačky, z ktorých sa po prasknutí uvoľňuje peľ. Semenník je vydutý a bez chĺpkov, čnelka je rovná a mierne kužeľovitá s ryhami tiahnucimi sa po celej dĺžke. [[plod (rastlina)|Plod]] planikyjahodovca tvorí guľatá a vydutá bobuľa o veľkosti 7 až 10 mm, ktorá má po dozretí červenú farbu. V každej z piatich komôr plodu sa nachádza niekoľko drobných hranatých semien hnedej farby.

Vyskytuje sa po celom [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]] vrátane ostrovov v tejto oblasti, v severnej Afrike a na celom [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]] ([[Španielsko]] a [[Portugalsko]]). Možno juho tiež nájsť na západe [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Írsko|Írska]], ale aj na [[Ukrajina|Ukrajine]].

Darí sa jejmu v dobre odvodnenej ílovitej pôde.

Okrasné využitie tohto kra v parkoch a záhradách je všeobecne známe. Napriek tomu, že opadávajúce zrelé plody špinia okolie, je cenený pre sfarbenie svojich žltých, oranžových a červených bobúľ. Dobre znáša vápno a uprednostňuje prehriate miesta na slnku alebo v polotieni. Ťažko ich presádzať, a preto sa odporúča rozmnožovať ich prostredníctvom semienok, ktoré sa zbierajú od septembra do decembra. PlanikaJahodovec je veľmi citlivácitlivý na mráz.

PlanikaJahodovec sa využíva na mnohé účely, no potravinárske využitie jejjeho plodov je azda najznámejšie. Hoci nemajú výraznú chuť, sú cenené pre svoju sladkosť. Robí sa z nich planikový lekvár, ale tiež zaváraniny. Fermentáciou sa z plodov dajú získať alkoholické nápoje. Robí sa z nich napríklad alicantský planikovýjahodovcový likér.

V niektorých častiach Stredomoria (napríklad v Alžírsku alebo na Korzike) sa fermentované plody používajú na výrobu istého druhu vína, destiláciou ktorého sa dá získať brandy. PlanikaJahodovec je výbornou včelárskou rastlinou a v minulosti sa z nejneho v Španielsku získaval cukor. V Líbyi sa táto rastlina používa na zafarbovanie koží načerveno. V Portugalsku sa z nejneho zas vyrába obľúbená domáca pálenka.

Medzi aktívne látky obsiahnuté v planikejahodovci patria arbusterín, tanín a kyselina galová. Plody sú z 20 % tvorené cukrami. Semienka sú zas bohaté na mastné kyseliny. Kôra stromu sa používala v prírodnej medicíne ako diuretikum, adstringencium, ale tiež ako močové a obličkové antiseptikum.

Drevo planikyjahodovca je ťažké, tvrdé a jemnozrnné. Taktiež je ohybné a ľahko sa opracuváva. Používa sa na výrobu rukovätí rôznych nástrojov, ale tiež sa z nejneho robia stĺpy, alebo sa využíva na kúrenie buď vo forme kuriva, alebo vo forme dreveného uhlia. V Spojených štátoch amerických sa z neho robia luky.

PlanikaJahodovec je vyobrazenávyobrazený na madridskom erbe spolu s medveďom, ktorý sa o ňuoň opiera prednými končatinami. Jednotliví autori sa nevedia zhodnúť, prečo je na erbe práve takýto výjav. Je možné, že tak rozhodla madridská mestská rada, aby odlíšila svoj majetok od vlastníctva madridskej cirkvi, ktorá vo svojom znaku používala chodiaceho medveďa. Humorista a karikaturista Antonio Mingote si vo svojej knihe Dejiny Madridu význam erbu vysvetil ďalším spôsobom: „''[...] primitívny obyvateľ tejto krajiny – medveď, objíma tento strom, aby neprišiel radný a nezrezal ho''“.

Príbeh medveďa a planikyjahodovca v madridskom erbe sa zrejme spája so snahou zjednotiť záujmy dvoch majiteľov veľkostatkov. Na prvom statku už niekoľko storočí prevládal lesný porast, zatiaľ čo na tom druhom prevládali pastviny. Medveď mal byť spojovacím prvkom medzi oboma pozemkami. Je zaujímavé, že v dobe, keď bol erb vytvorený, v Madride už žiadne medvede nežili, keďže zo zverníka v oblasti Monte del Pardo sa vytratili už pred jedenástym alebo dvanástym storočím. Táto oblasť tak isto nebola vhodná pre šírenie planikyjahodovca, keďže tu pre ňupreň panujú nevhodné poveternostné podmienky, a preto tu vo voľnej prírode nerastie.