Východopruská operácia (1945): Rozdiel medzi revíziami

dopl.
d (wikilinky)
(dopl.)
|sila2= 1 600 000{{--}}1 800 000 vojakov<br>8 200 diel a mínometov<br>700 tankov a samohybných diel<br>
515 lietadiel
|straty1= 126 646 mŕtvych a nezvestných<br>458 314 ranených<ref name="Krivošejev">[http://wwwKrivošejev, G.soldatF.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html, http://www.soldat2001, Rossia i SSSR v vojnach XX veka.ru] prístup:Poteri 17vooržennych sil. 9Seria Archiv, Oloma Press, Moskva, s. 2008303</ref>
|straty2= najmenej 63 774 mŕtvych<br>87 983 ranených (údaje od 1. januára do 10. februára)
|straty3=
 
==Situácia pred operáciou==
Operácie v severnej časti sovietsko-nemeckého frontu súviseli do marca 1944 s prelomením [[Blokáda Leningradu|blokády]] a zaistení prístupov k druhému najväčšiemu sovietskemu mestu [[Leningrad]]. Sovietsky postup tu však nebol natoľko dynamický ako v iných úsekoch frontu a definitívnu likvidáciu nebezpečenstva ťažko skúšanému mestu a zvyšku jeho obyvateľov umožnila až [[pobaltská operácia (1944)|pobaltská operácia]]. V priebehu júla 1944 prebiehali ťažké boje medzi sovietskymi vojskami a nacistami na rieke Dvina. [[Červená armáda]] prenikla k pobrežiu Baltského mora v Rižskom zálive 31. júla 1944 a rozdelila nemecké sily na dve uskupenia, pričom sily v Estónsku zostali odrezané od zvyšku hlavných síl skupiny armád Sever.<ref name="Porter">Porter, D., 2011, Organizace a bojiště Rudé armády ve 2. světové válce. Svojtka & Co., Praha, s. 154</ref> Rázne nemecké protiútoky 16. augusta 1944 ([[operácia Doppelkopf]]) však zatiahli sovietske sily tvrdých bojov, v ktorých ich čelné jednotky na čas padli do obkľúčenia a až 14. septembra znovuobnovili svoje postavenia a odrazili ďalšie nemecké protiútoky. V priebehu októbra sovieti útokmi smerom na Memel (dnes [[Klaipėda]]) oddelili celú nemeckú skupinu armád Sever v Pobaltí od zvyšku ich síl (skupina armád Stred v Poľsku a Východnom Prusku). Nemci sa však v Pobaltí energicky držali. Zoskupenie o sile asi 200 000 mužov na Kurónskom polostrove spočiatku pod vedením gen. [[Ferdinand Schörner|Schörnera]] a neskôr gen. [[Carl Hilpert|Hilperta]] vďaka podpore nemeckej [[Kriegsmarine]] vzdorovalo sovietskym silám až do 10. mája 1945. Viacerí nemeckí generáli, napr. [[Heinz Guderian|Guderian]] pritom navrhovali Hitlerovi stiahnuť tieto vojská z predom stratených a strategicky nevýznamných pozícií pre ich racionálnejšie použitie v ohrozených častiach rúcajúceho sa frontu.
[[Červená armáda]] prenikla do pohraničných oblastí [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]] už počas [[Baltická operácia|Baltickej operácie]] v októbri 1944, ale kvôli silným opevneniam bola ofenzíva zastavená a mala pokračovať až v roku 1945, keď malo dôjsť k pádu [[Tretia ríša|Tretej ríše]] vo všeobecnej ofenzíve. Ale prípravy boli urýchlené kvôli ťažkým bojom Spojencov v [[Ardeny (pohorie)|Ardenách]].
 
== Prvá východpruská ofenzíva ==
==Operácia a dobytie Königsbergu==
Sovietske sily dosiahli hraníc [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Východného Pruska]] v októbri 1944. Centrom prvého nemeckého územia tzv. „Starej ríše“, ktoré sovietske sily počas vojny ohrozili pozemnými jednotkami bolo historické mesto [[Königsberg]]. Propagandistická hodnota tohto územia bola značná pre obe strany. Z Königsbergu podnikal od 13. storočia výpravy proti pohanským obyvateľom Pobaltia [[Rád nemeckých rytierov]]. Blízko Rastenburgu (dnes [[Kętrzyn]]) mal počas vojny Hitler jedno z 2 sídiel hlavného štábu, tzv. [[Wolfsschanze]]. Nemenej významný bol politický, ekonomický a strategický význam tohto regiónu.<ref>Vasilevskij, A.M., 1975, V mene života. Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, s. 451</ref>
Deň pred začiatkom operácie bola zahájená [[visliansko-oderská operácia]]. Útok začal delostreleckou prípravou 1. baltského a 2. a 3. bieloruského frontu. Potom postupovali pozemné sily, ktoré však narážali na mohutný nemecký odpor, napriek tomu Červená armáda postupovala ďalej, snažiac sa rozdeliť nemecké obranné sily. K zmene situácie došlo vtedy, keď na začiatku roka 1945 Sovieti dobyli [[Pomoransko]], čím odrezali [[Východné Prusko]] od zvyšku Nemecka a evakuácia civilistov a prísun zásob sa mohol uskutočniť iba po mori, kde však lode boli často terčom pre sovietske ponorky ([[Wilhelm Gustloff (loď)|Wilhelm Gustloff]], [[SS General von Steuben]]).
 
Nacistická propaganda sa na boje na nemeckom území patrične pripravovala. Boli mobilizované oddiely domobrany, ktorá niesla vo Východno Prusku tradičné označenie [[Landwacht]]. 25. septembra boli tieto jednotky začlenené do nemeckej domobrany [[Volkssturm]].
Na začiatku apríla už bolo takmer celé Východné Prusko obsadené, s výnimkou Königsbergu a niekoľkých nemeckých zoskupení na pobreží. V dňoch 6.{{--}}9. apríla bola podniknutá ofenzíva na mesto a pevnosť, ktorá sa skončila obsadením významnej časti mesta. 18. apríla bol smrteľne ranený pri delostreleckom prepade veliteľ sovietskych vojsk generál [[Ivan Danilovič Čerňachovskij|Ivan Čerňachovskij]], následne ho nahradil pridelenec vrchného velenia generál [[Alexandr Michajlovič Vasilevskij|Vasilevskij]]. V neobsadených častiach sa však Nemci stále bránili. 25. apríla bol dobytý ''Pillau'' (dnes [[Baltijsk]]) a „Baltská kosa“ bola obsadená o deň neskôr, čím Nemci stratili posledné možnosti evakuácie. Napriek tomu sa niektoré jednotky vo Vislanskom zálive a v Königsbergu nevzdali až do kapitulácie Nemecka 9. mája.
 
Útokom bol poverený [[Ivan Danilovič Čerňachovskij|Čerňachovského]] [[3. bieloruský front]]. Po krátkej príprave vyrazili 16. októbra 1944 sovietska 5. a 11. gardová armáda na [[Gumbinnen]]. Onedlho sa k nim pripojili aj 31. a 39. armáda. Aj útok 31. armády na [[Goldap]] v južnej časti frontového úseku bol síce spočiatku úspešný, ale tuhý nemecký odpor prinútil už po krátkej dobe nasadenie záloh vo forme 28. armády.<ref>Glanz, D., 2001, The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay Clemson, South Carolina, s. 81</ref> [[Gumbinnen]] a [[Goldap]] Nemci do začiatku novembra 1944 získali protiútokmi späť. Sovieti postúpili asi 60 km do nemeckých postavení a prelomili viacero línií obrany, ale nemecká obrana neochabovala. Kvôli silným opevneniam a ťažkým stratám bola ofenzíva zastavená a 5. novembra ich sily prešli v južnej Litve do obrany. V boji padlo asi 79 500 sovietskych vojakov.<ref name="Porter"/>
<gallery>
 
Obrázok:Battle Of Königsberg Begin.png|Bitka o Königsberg
==Operácia Druhá východopruská operácia a dobytie Königsbergu==
</gallery>
Ofenzívne akcie sa na tomto úseku znovu začali až v roku 1945 a boli rozdelené na niekoľko etáp. Ofenzíva sa odkladala najmä kvôli sústredeniu všetkých síl na hlavný sovietsky nápor smerom na Berlín, resp. pripravovanú ofenzívu s cieľom prebojovať sa od [[Visla|Visly]] k [[Odra|Odre]]. Prípravy boli čiastočne urýchlené aj kvôli ťažkým bojom Spojencov v [[Ardeny (pohorie)|Ardenách]]. Deň pred začiatkom operácie bola zahájená [[visliansko-odrianska operácia]].
 
Cieľom koordinovanej ofenzívy 1. pobaltského ([[Ivan Christoforovič Bagramjan|I. Ch. Bagramian]]) a 2. ([[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|K.K. Rokossovskij]]) a 3. bieloruského frontu ([[Ivan Danilovič Čerňachovskij|I.D. Čerňachovskij]]) bolo izolovať vo Východnom Prusku vojská skupiny armád Stred, tak aby ďalej nemohli manévrovať pozdĺž Baltského pobrežia. 2. bieloruský front mal postupovať v súčinnosti s 1. bieloruským frontom ([[Georgij Konstantinovi Žukov|G.K. Žukov]]) cez [[Východné Pomoransko]] na [[Štetín]].<ref>Vasilevskij, A.M., 1975, V mene života. Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, s. 453</ref>
 
Útok začal delostreleckou prípravou 1. pobaltského a 3. bieloruského frontu 13. januára 1945. 2. bieloruský front zaútočil o deň neskôr 14. januára. Dôležitým prvkom úspechu ofenzívy vo Východnom Prusku bol postup 1. a 2. bieloruského frontu od [[Varšava|Varšavy]] smerom cez [[Mława|Mławu]] a [[Iława|Deutsch-Eylau]] na [[Marienburg]], [[Elbing]] a [[Toruň]]. Silám nemeckej 2. armády sa pri tom podarilo ustúpiť za Vislu. 2. až 4. februára 1945 tak mali Nemci odrezané všetky pozemné ústupové cesty z Východného Pruska. Evakuácia civilistov a prísun zásob sa mohol uskutočniť iba po mori, kde však lode boli často terčom pre sovietske ponorky (napr. lode [[Wilhelm Gustloff (loď)|Wilhelm Gustloff]], [[SS General von Steuben]]).
Obrázok[[Súbor:Battle Of Königsberg Begin.png|Bitka o Königsberg|náhľad|Mapa bojov o Königsberg.]]
28. januára padol nemecký prístav Memel. Napriek tomu sa nemecké sily kŕčovite držali v oblasti [[Königsberg]]u, [[Pillau]] a [[Heilsberg|Heilsberského]] opevneného priestoru. Sovietske ofenzívy boli v priebehu februára zastavené. O tvrdosti bojov hovorí samo za seba aj to, že tu bol pri Mehlsacku smerteľne ranených pri delostreleckom prepade 18. februára 1945 veliteľ 3. bieloruského frontu gen. [[Ivan Danilovič Čerňachovskij|Ivan Čerňachovskij]]. Následne ho nahradil pridelenec vrchného velenia generál [[Alexandr Michajlovič Vasilevskij|Vasilevskij]]. 19. februára naviac Nemci zaútočili z posilneného samlandského predmostia a z Königsbergu s cieľom spojiť obe izolované zoskupenia. To sa im vytlačením síl 1. pobaltského frontu frontu aj podarilo. Najvyššie velenie následne 24. februára z organizačných dôvodov zrušilo veliteľstvo 1. pobaltského frontu a jeho jednotky spojilo s 3. bieloruským.
 
Druhá etapa sovietskej ofenzívy sa začala vo februári 1945. Sovietske vojská boli posilnené delostrelectvom, najmä 8 prápormi ťažkého delostrelectva. Zvyšky skupiny armád Stred, premenovanej na operačnú skupinu Samland sa zatiaľ tvrdo branili v oblasti Königsbergu a západne od neho. Spojené samlandské a königsberské zoskupenie tvorilo asi 11 divízií. Velil mu nemecký gen. [[Otto Lasch|Lasch]].
 
V druhej polovici marci 1945 sa sovieti kvôli konsolidácii frontu sústredili na útok proti heilsberskému zoskupeniu nemecký vojsk. Na začiatku apríla už bolo takmer celé Východné Prusko obsadené, s výnimkou Königsbergu a niekoľkých nemeckých zoskupení na pobreží.
 
Na4 začiatkudni aprílapred samotnou bolopozemnou takmerofenzívou celétrvalo Východnéintenzívne Pruskoletecké obsadené,bombardovanie sa výnimkoudelostrelecké Königsbergu a niekoľkýchostreľovanie nemeckých zoskupení na pobrežíopevnení. V dňoch 6.{{--}}9. apríla bolasa začala podniknutáposledná ofenzíva na mesto a pevnosť,. ktoráPodnikli saju skončilaVasilievského obsadenímjednotky významnej časti mesta3. 18.bieloruského aprílafrontu bolzo smrteľneseveru ranenýa prijuhu. delostreleckomSovietske prepadesily veliteľsa sovietskychpokúšali vojskobkľúčiť generálnemecké [[Ivansily Danilovičv Čerňachovskij|IvanKönigsbergskom Čerňachovskij]],opevnení následnevýchodne hood nahradilmesta prideleneca vrchnéhozabrániť veleniaim generálv [[Alexandrprístupe Michajlovičk Vasilevskij|Vasilevskij]]moru. V neobsadených častiach sa však Nemci stále bránili. 25. apríla bol dobytý ''Pillau'' (dnes [[Baltijsk]]) a „Baltská kosa“ bola obsadená o deň neskôr, čím Nemci stratili posledné možnosti evakuácie. Napriek tomu sa niektoré jednotky vo Vislanskom zálive a v Königsbergu nevzdali až do kapitulácie Nemecka 9. mája.
 
== Záver ==
3. bieloruský front zajal pri likvidácií königsberského a samlandského uskupenia asi 189 000 Nemcov. Sovietske zdroje udávajú, že počas druhej fázy bojov od februára do apríla 1945 padlo pri východopruskej operácii 126 464 (mŕtvych a nezvestných) a ďalších 458 314 vojakov bolo ranených.<ref name="Krivošejev"/>
 
Na [[Teheránska konferencia|Teheránskej konferencii]] sa vodcovia Spojeneckých národov dohodli, že [[Königsberg]], [[Memel]] a sever Východného Pruska pripadne [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]]. Zvyšok Východného Pruska po vojne pripadol Poľsku.
 
== Referencie ==
42 966

úprav