Šošovka (optika): Rozdiel medzi revíziami

 

Šošovky sú najčastejšie [[sklo|sklenené]], ale na ich výrobu sa bežne používajú aj [[plast]]y. Materiál šošovky je charakterizovaný [[index lomu|indexom lomu]], ktorý je vždy väčší ako jedna, a [[index absorpcie|indexom absorpcie]], ktorý je pre [[vlnová dĺžka|vlnové dĺžky]] v rozsahu použiteľnosti šošovky blízky nule. Najjednoduchší opis šírenia lúčov šošovkou poskytuje [[geometrická optika]].

 

Najstaršia zmienka o šošovke pochádza zo [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]]. V divadelnej hre ''Oblaky'' (424 pr.n.l.) od [[Aristofanes]]a, bolo spomenuté ''zapaľovacie sklíčko'' (spojná šošovka, ktorá zbieha slnečné lúče do jedného bodu, a tým vytvára oheň). Spisy [[Plínius Starší|Plíniusa Staršieho]] tiež poukazujú na to, že zapaľovacie sklíčka boli známe už v [[Staroveký Rím|Starovekom Ríme]] a spomína, možno po prvýkrát použitie ''korekčných šošoviek'': hovoril o tom, že [[Nero]] pozeral [[Gladiátor|zápasy gladiátorov]] cez [[smaragd]] (podľa všetkého v tvare rozptylky, na korekciu [[krátkozrakosť|krátkozrakosti]], referencie sú v tomto smere neurčité). Obaja Plínius Starší aj [[Lucius Annaeus Seneca|Seneca]] popisujú efekt zväčšovania sklenenej gule naplnenej vodou. Arabský matematik [[Ibn Sahl]] používal to, čo je dnes známe ako Snellov zákon, na výpočet tvaru šošoviek, a [[Ibn al-Haitham]] (965 - 1038) napísal prvú hlavnú rozpravu, ktorá opisuje ako šošovka v ľudskom oku transformuje obraz na [[sietnica oka|sietnicu oka]]. Najstarší artefakt šošovky sa datuje na 640 rokov pr.n.l.; šošovka z [[kremeň]]a bola nájdená pri vykopávkach v [[Ninive]] (staroveká [[Asýria]]).

 

=== Snellov zákon lomu ===

{{Hlavný článok|Snellov zákon lomu}}

* [[Kontaktná šošovka]]