Jacobo Arbenz Guzmán: Rozdiel medzi revíziami

d
preklepy
d (wikilinky)
d (preklepy)
Narodil sa v r. [[1913]] v meste [[Quetzaltenango]] v pomerne bohatej rodine [[švajčiarsko|švajčiarskeho]] emigranta, ktorý počas Arbenzovej mladosti spáchal samovraždu. V r. [[1932]] vstúpil Arbenz do vojenskej akadémie ''Escuela Politécnica'' v [[Guatemala City]], kde bol označovaný za vynikajúceho študenta a už ako kadet získal hodnosť seržanta. Štúdium ukončil v r. [[1935]] a následne slúžil vo viacerých vojenských základniach, v r. [[1937]] začal na akadémii Escuela Politécnica vyučovať celú škálu predmetov vrátane vojenských vied, histórie a fyziky. V r. [[1943]] bol povýšený na kapitána a už v tom čase bol považovaný za jedného z najprestížnejších mladých dôstojníkov v krajine.
 
V Guatemale už od r. [[1931]] udržoval vojenskú diktatúru generál [[Jorge Ubico]]. Represívne metódy jeho vlády Arbenz odmietal a bol na čele dôstojníkov, ktorý sa dostali voči nemu do opozície. Ubico ho vylúčil z postu profesora na akadémii a Arbenz musel emigrovať do [[SalvadorSalvádor]]u, kde sa podieľal na organizovaní skupiny revolucionárov proti Ubicovi a jeho spolupracovníkovi ''Juanovi Ponce Vaidesovi'', ktorý v lete [[1944]] oficiálne Ubica nahrádza na poste prezidenta. V októbri 1944 skupina študentov a vojakov pod Arbenzovým velením zaútočila na prezidentský palác a donútila Ponceho k rezignácii. Moci sa následne ujala vojenská chunta pod vedením Arbenza, majora ''Francisca Arana'' a právnika ''Jorge Torielliho'', ktorá po dlhom čase pripravila v Guatemale prvé demokratické voľby. Tie v zime 1944 vyhráva profesor filozofie [[Juan José Arévalo]], ktorý Arbenza dosadzuje na miesto ministra obrany.
 
V nasledujúcich prezidentských voľbách na jeseň roku [[1950]] sa Arbenz rozhodne kandidovať a so ziskom vyše 60% hlasov ich vyhráva. Po svojej inaugurácii v marci 1951 začína Arbenz presadzovať umiernené sociálne a ekonomické reformy, ktoré mali zlepšiť postavenie chudobného obyvateľstva a zabezpečiť väčšiu ekonomickú samostatnosť Guatemaly od Spojených štatov. Hoci reformy neboli radikálne, vládu USA veľmi znepokojovali. Hlavne snaha o Arbenzovu agrárnu reformu, ktorá mala prerozdeliť časť pôdy malým roľníkom, narazila na silný odpor americkej korporácie [[United Fruit Company]], ktorá bola najväčším vlastníkom pôdy v Guatemale. Reforma sa síce mala týkať len tej časti pôdy, ktorú United Fruit Company vôbec nevyužívala, guatemalská vláda jej navyše za ňu ponúkala finančné kompenzácie, spoločnosť to však odmietla a začala tlačiť na americkú vládu, aby proti Arbenzovi niečo podnikla. USA začali vnímať Arbenza ako prokomunisticky orientovaného prezidenta, ktorého politika by mohla ohroziť vplyv Spojených štátov v regióne a mohla by byť nebezpečným príkladom pre ďalšie latinskoamerické štáty.