Dolichos (bežecké preteky): Rozdiel medzi revíziami

'''Dolichos''' alebo '''Dolichodromos''' (od {{v jazyku|grc|''Δόλιχος''}}{{--}}''dolichos'') bola súťažná bežecká disciplína v [[Staroveké Grécko|starovekom Grécku]].<ref name="str. 140">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|isbnid= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=140}}</ref><ref name="Eusebios">[[Eusebios z Kaisareie|Eusebios]], ''Kronika'' 2,193.[http://www.attalus.org/translate/eusebius2.html]</ref><ref name="Atletika">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=438}}</ref>

Na [[Olympijské hry (starovek)|olympijských hrách]] sa pri všetkých behoch štartovalo rovnako, z postavenia stojného, s mierným predklonom, s nohami v tesnom založení a prstami alebo pätami nôh zaklesnutými do žľabku na štartovej čiare. Žľabky na štarte tvorili dva súvislé pásy od jednej strany po druhú a boli približne tri cm hlboké. Miesto pretekára na štarte sa určovalo žrebom a signál na štart sa dával stanoveným zatrúbením [[Súťaž trubačov a hlásateľov|trubača]].<ref name="str. 141"/> Pri vytrvalostnom behu mali bežci telá spriamené, hrude vypnuté, kroky mali kratšie a nižšie, švihy paží miernejšie a ruky zaťaté do pästí. (pri behu na krátke vzdialenosti mali dlane otvorené) Od pretekárov sa požadovalo, aby pôsobili esteticky, ale rozhodovala hlavne rýchlosť,<ref name="str. 140"/> lebo záležalo len na tom, kto dobehne prvý.<ref name="str. 141">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|isbnid= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=141}}</ref>

Pretekári na [[Olympijské hry (starovek)|olympijských hrách]] behali bosí, trať mali upravenú a ako sa zdá, posypanú vrstvou piesku. V starších časoch nosili bederné rúška alebo len pásky na ohanbí,<ref name="Thukydides">{{Citácia knihy|autor=[[Thukydides]]|titul=Dejiny peloponézskej vojny, I|isbn= 978-80-970115-4-3|miesto=Martin|vydavateľ=THETIS|rok=2010|strany=27}}</ref> ale od 15. hier, keď [[Orsippos z Megary]] svoj pás počas [[Beh na jedno stadion|behu na jeden stadion]] stratil (alebo ho odhodil), bežci pretekali nahí.<ref name="str. 142">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|isbnid= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=142}}</ref>

Z antického Grécka je pre posúdenie výkonov pri vytrvalostnom behu známych niekoľko príkladov. [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argejský]] bežec [[Argeus z Argu|Argeus]] sa po víťazstve na 113. olympijských hrách v dolichu, rozbehol od radosti domov oznámiť svoje víťazstvo a oznámil ho údajne ešte v ten istý deň, prekonal vzdialenosť dlhšiu ako sto kilometrov a v ceste mu pritom stáli aj dve horstvá. [[Atény|Aténsky]] štátny posol [[Feidippides]] v roku [[490 pred Kr.]] prebehol vzdialenosť medzi Aténami a [[Sparta (starovek)|Spartou]], kde prišiel žiadať o pomoc proti [[Staroperzská ríša|Peržanom]], za dva dni, prekonal tak vzdialenosť 230 km za dvadsať hodín.<ref name="str. 166-167">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|isbnid= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=166-167}}</ref> Keď následne Atéčania, aj bez pomoci Sparty, zvíťazili proti Peržanom v [[Bitka pri Maratóne|bitke pri Maratóne]], aténsky vojvodca [[Miltiades (mladší)|Miltiades]] vyslal opäť Feidippida, aby túto radostnú zvesť oznámil Aténčanom. Vzdialenosť, ktorú následne prebehol merala 42 km a po slovách „''Radujte sa zvíťazili sme!"'', padol mŕtvy na zem.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=274-275}}</ref> Na novodobých [[Olympijské hry (moderné)|olympijských hrách]] sa na jeho počesť zaviedol [[Maratón (beh)|maratónsky beh]].<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Martino Menghi]]|titul=Encyklopédia starovekého Grécka|isbn= 80-8046-328-X|miesto=Bratislava|vydavateľ=Perfekt|rok=2003|strany=29}}</ref>