Hellanodikovia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy |
d ISBN → ID |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Palaestra scene Louvre G7.jpg|náhľad|Najstarší helladonik tzv. ''athlothetés'' odovzdáva víťazovi palmovú ratolesť a olivový veniec, červenofigúrová antická miska, cca 520 – 510 pred Kr.]]
'''Hellanodikovia''' (od {{v jazyku|grc|''Ἑλλανοδίκαι''}}{{--}}''Hellanodikai'') boli osobitní funkcionári poverení usporiadaním a vedením [[Olympijské hry (starovek)|olympijských]] a [[Nemejské hry|nemejských hier]] v [[Staroveké Grécko|starovekom Grécku]].<ref name="str. 117">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|
Olympijské hry sa podľa tradície po prvý raz konali v roku [[776 pred Kr.]]<ref name="Začiatok olympijských hier">{{Citácia knihy|titul=Kronika ľudstva|isbn= 80-7153-090-5|miesto=Bratislava|vydavateľ=Fortuna print|rok=1995|strany=68}}</ref> a usporadúvané boli [[Ilia|Éliďanmi]], resp. ich vládou. Kým bola Élida kráľovstvom, olympijské hry riadil kráľ. Keď sa v Élide monarchia zrušila, prešla táto funkcia na vládu, ktorú tvorili najbohatší élidski aristokrati.<ref name="str. 117"/>
Riadok 12:
Funkcia hellanodikov bola pôvodne doživotná a dedičná. Po reforme v roku [[480 pred Kr.]] zaviedli ich voľbu a ich pôsobnosť obmedzili na jedny hry. Aj preto bola potrebnou ich inštruktáž. Kandidovať na túto funkciu mohli všetci élidski občania a aj dať návrh na ich zvolenie. Proti rozhodnutiu hellanodikov sa pretekári mohli odvolať na najvyšší orgán olympijských hier, ktorým bola „''Rada Éliďanov"'', t. j. élidska vláda. Rada už nemala právo oficiálne výsledky a rozhodnutia zmeniť, ale mohla hellanodikov potrestať. Správ o odvolaniach športovcov sa zachovalo len niekoľko a okrem jediného prípadu z roku [[396 pred Kr.]], keď rada uložila hellanodikom peňažný trest, dopadli v neprospech odvolávateľov. Česnosť, nestrannosť a nepodplatiteľnosť hellanodikov bola starovekými autormi vysoko vyzdvyhovaná.<ref name="str. 117"/>
Medzi pomocníkov hellanodikov na hrách patrili ''alytarchovia'' (strážcovia poriadku), ktorí mali na starosti verejnú bezbečnosť a výkon uložených trestov. Keďže sa na pôdu Olympie nesmelo vstúpiť so zbraňou, ich zbor pozostával iba z ''mastigoforov'' (nosičov bičov) a ''rabdúchov'' (nosičov palíc). Za prehrešky tak mohli potrestať akéhokoľvek slobodného Gréka, zbičovaním alebo zbitím palicou čo sa považovalo za najväčšiu potupu a s výnimou Olympie sa to podľa práva nedovoľovalo. Hellanodokovia mali na hrách aj ''pomocných rozhodcov'', ktorí im asistovali. Ako ukázal čas hellanodikovia svoju funkciu zvládali veľmi dobre, bez nich by sa chod olympijských hier určite nezaobišiel.<ref name="str. 117"/> Touto úlohou boli na nemejských hrách poverení hodnostári, ktorí sa podľa vzoru z Olympie tiež volali hellanodikovia.<ref name="str. 134">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|
== Referencie a bibliografia ==
| |||