Myrón (sochár): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 31.134.103.198 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Ah3kal
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d ISBN → ID
Riadok 1:
[[Súbor:Greek statue discus thrower 2 century aC.jpg|náhľad|Bronzová rímska kópia ''Diskobola'' z 2. storočia]]
'''Myrón''' ({{v jazyku|grc|''Μύρων''}}{{--}}''Myrón'') (* okolo 500 pred Kr., [[Eleutherai]] – † okolo 440/430 pred Kr.) bol jeden z najvýznamnejších sochárov [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]].<ref name="Grécky zázrak, 369">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=369}}</ref><ref name="Dejiny umenia 2, 82">{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2 | isbnid = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 82}}</ref><ref name="Starověké Řecko 401">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=401}}</ref>
 
Myróna pri tvorbe po prvýkrát v dejinách gréckeho antického umenia zaujala prirodzená podoba vecí, pohyb života a fyzická senzibilita človeka a tak vytvoril diela, ktorým vdýchol skutočný život.<ref name="Dejiny umenia 2, 82"/><ref name="Grécky zázrak, 369"/><ref name="Starověké Řecko 401"/>
Riadok 9:
== Sochárske diela ==
[[Súbor:Athena marsius01 pushkin.jpg|náhľad|''Aténa a Marsyas'', [[Puškinovo múzeum]] v Moskve]]
Z antických literárnych prameňov je známych devätnásť jeho sôch, z ktorých sa v origináli nezachovala ani jedna, v kópiach len dve.<ref name="Starověké Řecko 401"/> Najznámejšou jeho sochou je ''Diskobolos'' (cca [[460 pred Kr.]]<ref name="Encyklopédia starovekého Grécka, 184">{{Citácia knihy|autor=[[Martino Menghi]]|titul=Encyklopédia starovekého Grécka|isbn= 80-8046-328-X|miesto=Bratislava|vydavateľ=Perfekt|rok=2003|strany=184}}</ref>), ktorá sa zachovala vďaka viacerým starovekým kópiam.<ref name="Encyklopédia starovekého Grécka, 126">{{Citácia knihy|autor=[[Martino Menghi]]|titul=Encyklopédia starovekého Grécka|isbn= 80-8046-328-X|miesto=Bratislava|vydavateľ=Perfekt|rok=2003|strany=126}}</ref> Je to mladý atlét, vrhajúci disk. Obdivuhodný je najmä jeho dynamický postoj. Celé jeho telo sa nakláňa vpred, aby mohlo prudkým švihom pravej ruky vyhodiť disk. Ľavá ruka akoby sa zľahka dotýkala kolena, ktoré Diskobolos vysunul tak ako dnešní atléti, ktorí sa pred vrhom raz alebo dva razy obrátia okolo vlastnej osi. Zaujímavé sú aj jeho krátke vlasy, ktoré netvoria prstence, čo vyhovovalo technike odlievania.<ref name="Dejiny umenia 2, 81">{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2 | isbnid = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 81}}</ref> Z jej kópii je najlepší ''Diskobolos Lancelotti'' z parského mramoru, vyhotovený podľa originálu v 1. stor. pred Kr. (dnes spolu s torzom z rovnakých čias v Rímskom národnom múzeu v Termách).<ref name="Grécky zázrak, 369"/> Antickí kritici sa o tomto diele vyjadrovali rozdielne. Kým jedni, ako napríklad [[Lukianos zo Samosaty|Lukianos]] hovorili o Myrónovom Diskobolovi ako o veľdiele, iní, ktorí akoby nevideli jej technickú dokonalosť, ako rímsky rétor [[Marcus Fabius Quintilianus]] sa o ňom vyjadrovali pohŕdavo: „''Môže byť ešte niečo väčšmi vyumelkované a kŕčovitejšie ako Myrónov Diskobolos?"''<ref name="Dejiny umenia 2, 81"/> [[Súbor:Athena Marsyas.jpg|náhľad|''Aténa a Marsyas'', reprodukcia gréckej červenofigurálnej maľby na keramike vo vlastníctve Národného múzea v Berlíne]]
 
Nemenej uchvacujúce je aj ďalšie jeho dielo, súsošie zvané ''Aténa a Marsyas'', ktoré vytvoril okolo roku [[450 pred Kr.]]<ref name="Dejiny umenia 2, 81"/> Jeho postavy sa zachovali v kópiách, ale oddelene. Bolo objavené aj ich spoločné vyobrazenie na ''Finlayovej'' váze z 1., stor. pred Kr., takže predstavu ako dielo kedysi vyzeralo máme.<ref name="Grécky zázrak, 369"/> Bohyňa [[Aténa (mytológia)|Aténa]] tu odhadzuje dvojitú píšťalu (diaulos, flautu), ktorú práve vymyslela, lebo hra na tento nástroj jej „kriví" tvár a [[Silén (mytológia)|Silén]] [[Marsyas (mytológia)|Marsyas]] nástroj nadšene dvíha. Jeho tvár dokonale odráža údiv a nadšenie poločloveka, ktorý túži po tomto hudobnom nástroji, kým si ho bohyňa sotva všíma. (Námet bol odrazom vtedajších sporov medzi zástancami tradičnej gréckej kithary a barbarskej píšťaly.)<ref name="Dejiny umenia 2, 81"/><ref name="Grécky zázrak, 370">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=370}}</ref> V obidvoch týchto dielach ešte badať vplyv dórskej tradície a školy archaických bronziarov, ale vyhotovením a ideovým obsahom už patria medzi diela vrcholného obdobia.<ref name="Dejiny umenia 2, 82"/><ref name="Grécky zázrak, 370"/>